Jeden z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejší ruský spisovateľ. Muž, ktorý výrazne ovplyvnil svetovú literatúru. Muž, ktorého meno poznajú ľudia najrôznejšieho veku, povolania a vzdelania na celom svete. Ako veľa významných spisovateľov bol aj Lev Nikolajevič Tolstoj oslavovaný ale aj zatracovaný hlavne vo svojej vlasti Rusku a aj v Jasnej Polianke, kde sa v roku 1828 narodil ako syn šlachticov. Veľmi skoro osirel (ako 8 ročný) a možno aj to malo vplyv na jeho štúdium, ktoré nedokončil, ale aj na jeho názory.

V armáde, ako dôstojník, kde slúžil aj so svojím bratom Nikolajom písal podrobné denníky, ktoré mu pomáhali nájsť samého seba (Sevastopoľské poviedky). Niekoľkokrát vycestoval do Európy, kde porovnával život medzi Európou a Ruskom (Luzern). Späť do Ruska sa vrátil s myšlienkou reformy školstva. Na túto myšlienku sa úporne pripravoval, svedčia o tom jeho denníky a korešpondencia. Bola to reakcia na bratovu smrť, a túto myšlienku považoval za jeho „ sväté poslanie“. „Teraz je potrebné niečo iné. Nie my sa potrebujeme učiť, ale potrebujeme naučiť Marfutku a Tarasku aspoň trošku tomu, čo vieme“.Založil vlastnú školu, do ktorej dobrovoľne dochádzali deti jeho stúpencov. Vyučoval, jemu vlastnými slobodnými a prirodzenými metódami (Šlabikár) a následne sa stal aj obhajcom roľníkov aby pozdvihol ich úroveň.

Jedným s obecných, ale konkrétne sa prejavujúcich pedagogických postojov Tolstého, v ktorom sa ukazovalo práve uvedené východisko bola sloboda dobrovoľnej dochádzky a takisto sloboda voľby dĺžky trvania vyučovacích predmetov. Žiaci nemuseli prísť do školy a takisto mohli školu kedykoľvek opustiť. V hlavnej miere to bola voľba kolektívu a nie jednotlivca. V tom sa uplatnil pozorovateľský a psychologický dar Tolstého, vnímavosť a takt veľkého ruského spisovateľa. Jeho cieľ bol oslobodiť školy od úradného nátlaku cárskej vlády a spoločnosti kopírujúcej západné vzory.
Jeho veľký vzor už od mladosti bol Jean Jacques Rousseau, dokonca ktorého podobizeň nosil v medailónku na krku a zdieľal jeho názor, „Máme vždy vyučovaciu, pedantskú mániu, že učíme deti tomu, čomu by sa naučili oveľa lepšie sami od seba, a že zabúdame na to, čomu by sme sa mohli mi sami naučiť“.

Po svadbe prešiel k písaniu historických románov, a napísal dielo Vojna a mier – román času a priestoru, ktorý podáva súhrnný obraz ruskej spoločnosti. Odohráva sa na veľkom priestore, v ktorom opisuje ťaženie Napoleona na Rusko, požiar v Moskve ale aj Bitku u Slavkova.