Janko si však neprevrátil vrecko a preto umiera, tak ako v reálnom svete umreli, boli uväznení alebo prenasledovaní tí, ktorí napriek nevyzretým podmienkam bojovali za práva svojho národa.

Ukážky:
1.časť:Lyrický subjekt hovorí o svojom živote, má pocit, že život mu nedopraje ani jednu pokojnú chvíľu:
Často blúdim, táram sa celý boží deň,
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošičku.
Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!
Odzadu plameň čierny ako plameň tečie,
spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie!
Opisuje kraj v ktorom žije ako kraj oviec, ale i zbojníkov medzi ktorými niet nenávisti ani súperenia. V dolinke pri Váhu žije rodinka. Manželia prejdú mnohými skúškami a majú len jediného syna- divného Janka.

2.časť:autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia. Mnoho ľudí už videlo pannu, dokonca tvrdili, že vyšla na breh a jedného vartáša zahrdúsila. Ľudia z nej majú veľký strach.

Paholok, čo kone zdochnú,
čo ho gazda zabije-
ani na krok- a radšej sa
predkom v krčme opije.
Dej začína gradovať, Váh začína byť nepokojný. Je polnoc a junák vykoná svoj čin:
Junák na holé kľakne kolená,
zaspieva Bohu pesničku -
krížom sa žehná, na nebo pozrie
a bozká čiernu zemičku.

ešte sa krížom tri ráz prežehná,
pobozká krížik, pátričky –
vtom „Amen!“ povie a z brehov hodí
sa do vzbúrenej vodičky.

Čľup – voda berie, pred sebou hrnie,
mladého Janka zakryje
a do samého bieleho rána
vlnami hučí a vyje.

3.časť: Pastierik na úsvite prináša smutnú novinu. Zastal uprostred dediny a zatrúbil, aby všetkých zobudil:
Videl som sokola, videl som zbitého:
videl som Janíčka na brehu mŕtveho.
Išiel Janík, išiel paničku odklínať-
ale nemal šťastia, musel tam zakapať.
Do vodičky skočil, múď si neprevrátil –
Janík mladuštičký svoj život utratil.
Janík leží mŕtvy pod smrečinou, konečne pokojný, a načúva tichému šuchotu svrčín.



Samo Chalupka (1812-1883)
Hrdinstvo slovenského ľudu, jeho lásku k domovine a odpor k násiliu vyjadril v básňach Turčín Poničan , Boj pri Jelšave, Branko. Mali protitureckú tematiku. V básniach s Jánošíkovskou tematikou Junák, Likavský väzeň, Kráľohoľská, sa spája myšlienka sociálnej spravodlivosti a národnej rovnoprávnosti. Autor sníva o tom, ako sa Jánošíková družina rozrastá v šíky bojovníkov za slobodu.
Jeho vlastenecké cítenie spojené s nadšením pre boj za národnú slobodu a odstránenie útlaku človeka bolo zhrnuté v epickej básni Mor ho! Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier. Hrdý cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho! V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. Slovenskí junáci zomierali za vznešené ideály – mier, sloboda a rovnosť a stali sa morálnymi víťazmi.
V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zničiť.