Slovenskí junáci predstavujú ideál obetavosti v boji za slobodu národa. Záverečné verše sú priamou výzvou do boja. MOR HO!
Odsudzuje zotročovanie a hanobenie malých národov, oslavuje slobodu, rovnosť medzi ľuďmi a lásku k svojmu národu
Útvar: hrdinská epická skladba
Kompozícia: Skladba má jednoduchú dejovú líniu. Príchod slovenskej družiny k Dunaju, vyjednávanie s cisárom, boj a smrť bojovníkov. Dejovú líniu prerušujú opisy družiny, lyrický opis slovenskej krajiny a charakteristika Slovákov.
Zvláštnosťou je poňatie družiny ako kolektívneho hrdinu, všetci členovia naraz oslovujú cisára. Pokrik Mor ho! Zaznieva na niekoľkých miestach textu ako dramatizujúci prvok.

Ukážky:
Príchod slovenských bojovníkov:
Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad šíre polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Lyrický opis rímskeho tábora:
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom brali.
Pod tým hradom Riman- cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Opis slovenských mládencov:
Pobelavé kaderie šije im otáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní – ani skala:
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
V ďalších veršoch bola vyjadrená mierumilovnosť a pohostinnosť Slovákov a myšlienka rovnosti medzi ľuďmi, ako i odpoveď cára:
„Vedz, že som pán Rímu, a Rím je pán svetu:
To moja cárska vôľa; to vám na odvetu.“
Nasleduje hnev cára a odpoveď slovenských mládencov, neskôr dejový opis bitky, posledný pohľad na svoj rodný kraj. Mládenci umierajú za svoj národ:
Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;
oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!
Boj stíchne, ale neprežije ani jeden, aby zvestoval, že padli všetci za česť rodu:
Kde naši? Hojže, Tatro, jasných orlov mati!
Nikdy sa tá tvoja Detva už nevráti.
Cár zvíťazil nad slabším a nevinným, ale morálne víťazstvo mu nepatrí.


Ján Botto (1829-1881)
Námetmi tvorby Bottu sú obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ľudovosť.Romantické revolučné nadšenie vyjadril v básni K mladosti. V alegorickej básni Báj na Dunaji predstavuje hrdinského junáka, ktorý z vĺn Dunaja oslobodí bielu húsku a tá sa mení na bielu pannu. V junákovi zobrazil Ľ.Štúra a v bielej húske slovenčinu a slovenský národ. V básni Orol veští príchod hrdinu, schopného i najväčšej obete pre ľud.