Ideami viery vo víťazstvo spravodlivosti sú balady Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná.
Vrcholným dielom J. Bottu je lyricko–epická skladba Smrť Jánošíkova. Predstavuje v nej Jánošíka ako prejav túžby ľudu po národnej slobode, ako postavu, v ktorej stelesnil ľudový odboj proti feudalizmu. Hoci Jánošík zomiera, Botto budí vieru, že raz príde bohatier boží , ktorý pošliapaný zákon vyzdvihne. Záver básne je alegorický. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o slobode (zlý svet padne na kolená a náš národ vstane!)
Romantický konflikt je medzi túžbami, snami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť.

SMRŤ JÁNOŠÍKOVÁ
Útvar: lyricko-epická skladba, autorom nazvaná romancou
Kompozícia: básnická skladba sa skladá z úvodu (predspevu) a deviatich spevov. Nachádza sa princíp protikladov, napr. prvý spev, ktorý je rámcovaný motívom vatry. V úvode žiariaca-v závere zhasínajúca, sloboda v prírode- štyri steny temnice, skutočnosť- alegória.
Postava:
Jánošík je v prvých spevoch predstaviteľ protifeudálneho odboja, postupne sa však mení na romantického hrdinu a bojovníka za práva slovenského národa, a v poslednom speve je alegorickou bytosťou.
1.spev: Jánošík svojím výzorom, vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Má nezvyklé oblečenie- červený dolomán a zelenú košieľku, a zbraň. Je prísny k bohatým a láskavý k poddaným, družina je mu oddaná.
2.spev:Jánošík má nadprirodzené schopnosti, presne podľa ľudovej rozprávky. Je nezraniteľný. Po zlapaní sa Jánošík väzniteľov pýta, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za sedem rokov zbojníctva. Hrdo odmieta si vykúpiť slobodu zlatom zo svojich bájnych pokladov.
3.spev: Postava Jánošíka je pasívna, svoj žiaľ vypovie dievčina- duša ľudu.
4.spev: Jánošík je romantickým hrdinom, trpiacim protikladom sna a skutočnosti. Vo sne je voľný- v skutočnosti je pripútaný o skalu. Ale i v tejto situácii je nezlomený: „rúčky, nôžky krvavé – a úsmev na tvári.“
5.spev: Postava prechádza ďalšou zmenou- ústa väzňa vypovedajú slová štúrovcov a národných buditeľov. Jánošík obžalúva súčasnú situáciu- príkaz ministra Bacha v období revolúcie
v rokoch 1848/49. Jánošík presne formuluje, za čo ho idú potrestať: „Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali, i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly.“ To už nehovorí zbojník, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ale ten kto na poslednú chvíľu oživil národnooslobonecké hnutie.
6.spev:Jánošík v ňom stojí ako duchovný vodca ľudu, ktorý sa cíti zodpovedný za osud ľudu. Má schopnosť analyzovať situáciu.