Autor v diele vychádza zo skutočnej udalosti - reakcia na bombardovanie kostola v Saint Germain počas veľkopiatočných bohoslužieb 20.9.1918 kde zomrelo 165 prevažne detí a žien.
Ďalšie, nevojnové diela: životopisné diela : O Beethovenovi
O Michelangelovi
O Tolstom
1904 -1912 - pracoval na románe Ján Krištof za ktorý dostal nobelovu cenu za literatúru- román rieka.
román: Dobrý člověk ešte žije román: Očarená duša
Napísal aj niekoľko desiatok divadelných hier.
Vybrané diela: drámy: Sv. Ľudovít, Víťazstvo rozumu, Danton, Vlci, Príde čas...;biografie: Beethovenov život, Hudobníci minulosti, Beethovenova veľklá doba tvorivosti, Michelangelo...

Porovnanie diel Peter a Lucia s Na západe nič nového:
Úvodom chcem povedať, že pri čítaní týchto kníh sa naozaj dozviete, ako to za 1. sv. vojny fungovalo, či už priamo na fronte, alebo v „teple“ domova.
Čo majú spoločné? Obdobie 1. sv. vojny, odovzdanosť voči okolnostiam, do ktorých sa neprávom dostala väčšina ľudstva. Hrdinovia nemali chuť zmeniť túto situáciu, hoci k nej pociťovali až živelný odpor. Skrývali sa do seba, do zákopov, do činov, do lesa, do lásky, do bordelu… A únik im poskytla len smrť.
Rolland bol v tomto období už vážený pán v rokoch, ktorý mal na krku aj Nobelovu cenu, pacifista, preto emigroval do Švajčiarska, aby tomuto besneniu unikol. Mal prirodzene inteligentný nadhľad(dá sa mať nadhľad tu?). Vytvoril dielo, kde sa na pozadí vojny formuje protipól k tejto zlobe- láska. A príde vždy, keď to najmenej čakáte: „…niekoľko krokov od neho, oddelené dvoma cudzími telami, stálo dievča, ktoré práve pristúpilo do podzemnej železnice. Sprvu videl z nej iba jemný profil pod tieňom klobúka, plavú kučeru na trochu pochudnutom líci, svetlo vrhnuté na ľúbeznej lícnej kosti, jemnú líniu nosa a zošpúlenej pery a pootvorené ústa, ktoré sa ešte chveli od náhlivej chôdze. Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila. Hučanie zvonka stíchlo. Tíš. Pokoj. Bola tam.“1
Remarque odišiel na front v roku 1916, mal 18 rokov, život pred sebou. Jeho život sa skrátil na slovo vojna. Poznal, čo to znamená „o chlp“, čo vyjadruje slovo zákop, ako odistiť granát, zabiť. Poznali to aj hrdinovia jeho románu. Vedeli, že ich život sa môže skončiť v ktoromkoľvek okamihu. Strach zo smrti tak otupel, že keď boli 15 km za frontom, pripadalo im to tak bezpečné, že už o tom dokázali hovoriť, ba aj na to nemyslieť. Hranice správania a ľudských hodnôt sa tu posunuli. Veci normálne bežné sa tu zdali iba snom. Prednosť mali potreby- jedenie, alkohol, sexuálne ukojenie bolo asi to najviac, čo mohli dostať. Nijaká láska. Išlo sa cez úzky, intenzívny priestor.
Peter a Lucia mali v 1918 zhruba 16 rokov. Paul Bäumer 20. Boli mladí a aj mladí zomreli.
Peter pohŕdal svetom a predovšetkým vojnou a tými, ktorí za ňou stáli. Vojaci boli pre ňho falošní hrdinovia, chudáci. Jedným z nich bol aj jeho brat Filip- dobrovoľník.