Už tu sa stretávame s úvahami o zmysle vojny a života. Autor nás postupne zoznamuje so skupinou v zákopoch a pri povinnom oddychu. Takto ich spoznávame a vidíme, ako sa menia ich rebríčky hodnôt. Ich rozhovory pri hre v karty nám povedia niečo o ich minulosti. Zisťujeme, aké majú názory, ako im teraz príde škola smiešna. Často kritizujú hrdinov slova, ako bol aj ich triedny učiteľ Kantorek: „Mali byť nám, osemnásťročným, sprostredkovateľmi a mali nás viesť do sveta dospelosti, do sveta práce, povinnosti, kultúry a pokroku, do budúcnosti. Občas sme sa im posmievali, vystrájali malé šibalstvá, ale v zásade sme im verili. Boli pre nás predstaviteľmi autority, a s pojmom autority, ktorej predstaviteľmi boli, sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie vedomosti. Lež prvý mŕtvy, ktorého sme videli, toto presvedčenie narušil. Spoznali sme, že naša generácia bola čestnejšia ako ich; prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou. Prvá bubnová paľba nás vyviedla z omylu a pod ňou sa zrútil svetonázor, ktorý nám vštepovali. Kým písali a rečnili, videli sme lazarety a umierajúcich – zatiaľ čo oni službu štátu povýšili na to najväčšie na svete, my sme už vedeli, že strach zo smrti je väčší. Nestali sa z nás preto buriči, ani dezertéri, ani nijakí zbabelci – všetky tieto výrazy mali Kantorkovia vždy naporúdzi, milovali sme našu vlasť rovnako ako oni a pri každom útoku sme šli smelo vpred; teraz sme však už rozlišovali, odrazu sa nám otvorili oči. A videli sme, že z ich sveta nič nezostalo. Zrazu sme zostali hrozne osamotení – a sami sme sa s tým museli vyrovnať.“ (3) „Vraj sme železná mládež.“ „Áno, tak zmýšľajú, presne tak, tie státisíce Kantorkov! Železná mládež. Mládež! Ani jeden z nás nemá viac ako dvadsať. Sme ešte mladí? Mladosť? Tá už dávno pominula. Sme starci.“ (4) Keď Kantorek narukuje ako domobranec jeden zo spolužiakov sa stáva jeho nadriadeným a ironicky mu vracia naspäť jeho staré výroky: „Domobranec Kantorek, máme to šťastie, že žijeme vo veľkej dobe, teda sa musíme všetci vzchopiť a prekonať všetko trpké.“ (5) Retrospektívne si spomína na množstvo epizód z budovania zákopov na západnom fronte i z prvých bojových stretnutí a hlavne na vojenský výcvik jeho triedy, ktorej velil desiatnik Himmelstoss, ktorý ich doslova týral. Ale chlapci sa nedali: „Nezrútili sme sa, prispôsobili sme sa; pomohlo nám našich dvadsať rokov, ktoré nám veľa iného tak sťažovalo.