referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Obraz 1. svetovej vojny v diele Hemingwaya a Remarqua
Dátum pridania: 07.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: brusnicka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 240
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 23m 0s
Pomalé čítanie: 34m 30s
 

Sú takí ľudia, ktorí sa boja svojich dôstojníkov. S takými sa dá robiť vojna.. Len keby Rakušiaci prestali bojovať! Jedna strana musí prestať bojovať. Prečo my neprestaneme?“ (27)
Keď odišli ku Plave, kde mal byť útok, ich zákop trafila mína a Henry bol zranený do nohy. Dostal sa do lazaretu. „Toto bolí?“ Po celom tele som zmokol potom. „Kriste dobrý!“ povedal som.“ (28) Neskôr ho previezli do novej nemocnice v Miláne. Po pár dňoch prišla za ním aj Catherine ako nová ošetrovateľka. Vtedy sa do nej zaľúbil: „Keď som ju videl, zaľúbil som sa do nej. Všetko sa vo mne prevrátilo.“ (29) Nohu mu operovali, ale dlho nemohol chodiť. Potom podstupoval rehabilitácie a liečil sa. Po celý čas si Catherine vybavovala nočné služby, aby mohli byť spolu. Stali sa milencami. Neskôr začali spolu chodiť do reštaurácií a na dostihy. Catherine na neho bola dosť citovo naviazaná: „Ty si moje náboženstvo. Ty si všetko, čo mám a v čo verím.“ (30) Ľúbili sa a správali sa ako manželia: „My sme sa už súkromne vzali.“ (31) Pomaly sa však blížil čas, keď sa musel Frederick vrátiť na front. Catherine sa mu priznala, že je tehotná. Na fronte sa už malo prestať bojovať, ale Rakušiaci, posilnení Nemcami ešte zaútočili. Taliani boli nútení ustupovať. „Tenente“ (dôstojník) Henry mal za úlohu dopraviť tri sanitky do Pordenone. Cesta, po ktorej sa ustupovalo bola plná a tvorila sa zápcha. Frederick sa rozhodol prejsť poľnými cestami, kde však prišli o auto, ktoré zapadlo a neskôr na poli zapadli aj ostatné dve. Museli pokračovať ďalej pešo. Keď prechádzali cez železničný most videli, ako okolo prechádza nemecké štábne auto. Boli odrezaní, ale chceli sa dostať do bezpečia: „Myslíte, že prejdeme?“ opýtal sa Aymo. „Pravdaže. Ešte je ich tu málo. Prejdeme za tmy.“ (32) Jedného zo šoférov zastrelili, pravdepodobne Taliani, pretože sa báli. Ďalší sa išiel udať, mal strach, že ho tiež zastrelia. Henry spolu s posledným šoférom sa zamiešali do ústupového davu. Povrávalo sa, že nejakí Nemci sa prezliekli do talianskych uniforiem. Za mostom stáli dôstojníci a carabinieri – vojenská polícia. Brali z davu dôstojníkov a odviedli aj Henryho. Vyšetrovali, prečo nie sú u svojho útvaru: „Vyšetrujúci vynikali všetkou vecnosťou, chladom a sebaovládaním Talianov, ktorí strieľajú, ale na ktorých nikto nestrieľa. (33) Nenechali si nič vysvetliť a nakoniec ich aj tak zastrelili: „Dvaja carabinieri odviedli podplukovníka k brehu rieky. Kráčal v daždi, starec, bez čiapky, po každom boku jeden carabiniere.
 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: - Hemingway, E.: Zbohom zbraniam. 2.vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1964, 272s., - Remarque, E.M.: Na západe nič nové. 2. vyd. Bratislava: Smena, 1977, 174s. ISBN 73-009-77, - Tomčík, M.: Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami, svetová literatúra. In: Minárik, J. a kol.: Literárna rukoväť. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, s. 244-255, ISBN 67-436-79
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.