referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Obraz 1. svetovej vojny v diele Hemingwaya a Remarqua
Dátum pridania: 07.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: brusnicka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 240
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 23m 0s
Pomalé čítanie: 34m 30s
 

Hodia ťa do toho a povedia ti pravidlá, a len čo ťa chytia, kde nemáš byť zabijú ťa. Alebo ťa zabijú bez príčiny ako Ayma. Alebo ťa nakazia syfilisom ako Rinaldiho. Ale nakoniec ťa zabijú. Na to sa môžeš spoľahnúť. Len sa tu pohybuj, a oni ťa zabijú!“ (40) Catherine nakoniec v bezvedomí umrie.



Obaja autori boli mladí, keď sa po prvýkrát stretli s vojnou. Tá zasiahla do ich života a ovplyvnila ich osobnosti a názory. Hemingway bol v predných zákopoch, „keď ho zasiahli úlomky rakúskeho granátu. ,Na to som zomrel,´ povedal.“(41) Každý sa vyjadril vo svojom diele, ale každý iným spôsobom. Obe diela vyšli v rovnakom čase, ich základom je vlastná vojnová skúsenosť a obe mali u čitateľov veľký ohlas. Ich romány sa líšia predovšetkým sujetom. Zatiaľ čo Hemingway písal o romantickej láske počas 1. svetovej vojny, Remarque písal o vojne. Román Na západe nič nového „vďačí za svoj úspech nie tomu, čo chce byť, ale tomu, čo nechce byť – nechce byť komplexným obrazom vojny, nechce byť prienikom do jej podstaty, nechce odhaliť jej vnútorný mechanizmus, ale chce iba zreprodukovať, a to čo najautentickejšie, citovú reakciu obyčajného vojaka, príslušníka mladej a zradenej generácie, ktorú hodili s prázdnymi frázami o vlasti priamo zo školských lavíc do bojov, na „všedný deň“ vojny.“ (42) Na rozdiel od toho v Hemingwayovej interpretácii nie je obraz vojny iba „nahromadením frontových úzkostí, nezmyselných smrtí a krvavých mlák, hoci aj jeho vojak je zablatený, skrvavený, zmasakrovaný“(43), ale zobrazuje skôr vnútorné útrapy lásky, ktorá by možno bez vojny nebola, no ktorej vojna bráni v existencii. „A niet tu ani remarquovskej ľahkosti, s ktorou sa – vždy efektne! – presakujú trhliny v umeleckej koncepcii i nábehy k banalite. Nová kvalita Hemingwayovho realizmu si totiž nekladie za cieľ zreprodukovať istú, veľmi osobnú skúsenosť, hoci úloha skúsenosti – ak porovnávame autorovo curriculum vitae so sujetom románu – nie je nijako podradná.“(44) V oboch dielach môžeme pozorovať správanie sa postáv pri rozličných životných situáciách a ich vnútorný boj. V diele Na západe nič nové vidieť hrôzu vojny, ktorá sa prejavila stratou ideálov mladých ľudí, ktorí majú právo na vzdelávanie a lepšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Podobne aj v diele Hemingwaya je vidno márnu snahu predstaviteľov ujsť pred vojnou, zabudnúť na ňu a žiť pokojný život.
Štylisticky sa diela zhodujú v stručných a jasných opisoch, kde podávajú len holé fakty. Remarque: „Vybuchne granát. Hneď na to ďalšie dva. A už sa to začína. Palebný prepad. Guľomety rapocú. Vyzerá to na útok.
 
späť späť   7  |  8  |   9  |  10  |  11    ďalej ďalej
 
Zdroje: - Hemingway, E.: Zbohom zbraniam. 2.vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1964, 272s., - Remarque, E.M.: Na západe nič nové. 2. vyd. Bratislava: Smena, 1977, 174s. ISBN 73-009-77, - Tomčík, M.: Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami, svetová literatúra. In: Minárik, J. a kol.: Literárna rukoväť. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, s. 244-255, ISBN 67-436-79
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.