Ľudovít Štúr život a tvorba

(1815-1856)
- predstavitel slov. preromant. a romant. liter.
- novinar, jazykovedec, liter. historic, politik, spisovatel, teolog…
- narodil sa v narodne uvedomelej rodine
- viedol boj za narodne prava
- clen Spolocnosti Cesko-Slovanskej
- heslo: ‘Vela robit, malo trovit, ucit sa’
- 1834- spolu s Hodzom a Hurbanom uzakonil spisovnu slovencinu (vychadzal zo stredoslovenskeho narecia)
- poslanec Uhorskeho snemu za mesto Zvolen
- bojoval za jazykove prava, zrusenie poddanstva, rovnopravnost

Narecja slovenskuo a potreba pisanja v tomto nareci – oduovodnuje zalozenie spisovnej slovenciny (jazyk= znak naroda)

Nauka o reci slovenskej – slov. gramatika (bez „y“, maekkost duosledne znacena)

Slovenskje narodnje noviny – 1. slovenske politicke noviny
k tymto novinam: literarna priloha Orol tatransky (v nej: boj za jazykove prava, zrusenie poddanstva, proti feudalizmu)
Ziadosti naroda slovenskeho – vyhlasene v Lipt. Mikulasi -> mikulasske ziadosti
- autonomia Slovenska, slovencina do uradov a do skuol
- boli predlozene madarskej vlade. Odmietli ich.
- potom ich predlozili aj vo Viedni. -> Na Stura vydany zatykac. - Stur potom : do Prahy na Slovansky zjazd (o slov. vzajomnosti, federat. uspor. monarchie...)
- pod vplyvom revolucii sturovci zalozili vo Viedni Slovensku narodnu radu
(organizovala revolucny boj Slovakov za narodne prava)
- revol. potlacena, Madari porazeni, potom nastupil Bachov absolutizmus, sturovci pod policajny dozor

Dumky vecerni – cyklus basni pis. po cesky
- romant. smutok nad svojim a narodnym zivotom
- tu: basen Smluva Slovakuu (za narodne prava treba bojovat aj za cenu vlastneho zivota)
Spevy a piesne – vyjadruje sklamanie nad takymto ukoncenim revolucie

teoreticke spisy:
O narodnich pisnich a povestech plemen slovanskych – zam. sa nad ulohou ludovej slovesnosti (slovens. lud.slov vysoko hodnoti)
- k Heglovmu deleniu poezie na symbolic., klasic. a romant. pridava este slovanske obdobie
Stary novy vek Slovaku – jeho zivot. ciel: pomahat narodu
- o spravani Slovakov v Uhorsku
- pisane po cesky
Slovanstvo a svet v buducnosti – po rusky
- sklamanie z revolucie, veri ale, ze Rusko oslobodi Slovanov spod nadvlady
uvodnik
Kde lezi nasa bieda – protifeudal. nazory
- v mnohych clankoch: o kulturnej biede, zaostalosti, alkoholizme...

nemecke brozury:
19.

storocie a madarizmus
Zaloby a ponosy Slovakov v Uhrosku a protipravne prechmaty Madarov


POLITICKA SITUACIA

- Slovaci: v Habsburskej monarchii
- 30. roky: revolucna vlna
- Uhorsko: na cele revoluc. pohybu: stredna slachta + zemania
- na cele madars. revolucioanrov: Kosut [koschut]
- Madari bojovali za samostatnost Uhorska, za prava Madarov (prava ostat. narodov neuznavali, preto aj boli Slovaci na strane Viedne)
(Vieden, cize aj my = konzervat.)
- Slovensko: na cele revoluc. hnutia: inteligencia + mestianstvo
- boj za anrodne, socialne prava
- postupne sa iniciativy chopila revol mladez Mlade Slovensko
- 1829- Spolocnost cesko-slovanska (Bratislava)
- spociatku to bol len samovzdelavaci spolok, ale s Ludovitom Sturom uz sa snazia bojovat za narodne a politicke prava Slovakov
- pamaetny vylet sturovcov na Devin (na znak ucty si pribrali slovanske mena)
- 1837- cinnost SCS zakazana
- sturovska cinnost sa presunula na Katedru reci a literatury cesko-slovenskej (profesorom tu bol Palkovic, Stur bol jeho zastupca, ale Stura zosadili odtialto, ked urady rozhodli, ze kazi mladez, jeho privrzenci vtedy na protest odisli do Levoce, Matuska vtedy zlozil slovensku hymnu)
-1843 – Strur+Hurban+Hodza – spisovna slovencina (vychadzali zo stredoslov. narecia, foneticky jazyk, 1. basen v tomto jazyku = Duma bratislavska od J. Krala)
- vychadza almanach Nitra (tu: prspevky od sturovcov v novej slovencine)
- spolok Tatrin (povazovali tuto slovencinu za uradnu, vydavali v nej knihy, Kollar bol dost proti).