nechceli vedieť že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni pplašný zvon hučí...”
= báseň Topole - prírodný motív
# zbierka Verše - 27 básní, v popredí ľúbostný zážitok, venoval ju snúbenici, nie už taká smutná - prebieha tu zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz
- viac sa zameral na spoločenskú problematiku, zbierka je už rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých - za rodnu za národ a to prevláda nad jeho náladami smútku. Ale aj v tejto zbierke ostal skúpy na slovo.
= báseň Pieseň „Neveril a neveriaci mnhé skúsil...
Srdce rozbil na mnohé kusy,
ale život sa žiť musí pre človeka !”
- básnik tvoril najma preto, aby sa vnútorne vyrovnal s problémamy, ktoré trápia jeho myseľ; každá jeho báseň vznikla z konkrétneho zážitku známeho len poetovi
= Balada o smutnej panne ktorá umrela - bohemizmy
= báseň Noc - sonet, básnikov pohľad na život na spoločenskú problematiku, zamýšľa sa nad svojím miestom na svete

(4)
= báseň Hôrne kvety vednú - kvety-ľudský život, svet človeka prirovnáva k váze, vlastenecký cit
= báseň Otcova roľa - básnik sa vracia s cudziny a vláskavom pohlade príbuzných nachádza nemú výčitku prečo zanechal otcovu pôdu, opisuje ťažkú prácu na poliach
= báseň Baníci - v príznačnom obraze dímona, lákajúceho k zrade národa za zlato a bohatstvo, predstavil básnik všetok politický a morálny útlak za starého Uhorska
- je to báseň vo svojom celom význame jedna z najrevolučnejších a pritom básnicky najpôsobivejších; vkladá nádej, že raz príde čas slobody pre spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpia útlakom; vrch Golgata prirovnáva s prácou baníka, ktorý pracuje hlboko v podzemí; používa 4-stopový daktylský verš, párne rýmy, štvorveršia
- symbolické vyjadrenia v básni Baníci:
„ Obzorom kmitli sa červené plamene
banícke chorále počujem démone !”
PRÓZA - novela List mŕtvemu - zobral sa za námet skutočnú udalosť, používa fantastické prvky, píše list dávno mŕtvemu, utopenému človeku, vôkol seba vidí len biedu, utrpenie - chcel by pomáhať, ale je bezmocný

Janko Jesenský
(1874 - 1945)

Je priekopníkom slovenskej literárnej moderny, zároveň, ale pokračoval v realistických tradícií slovenskej prózy. Študoval na rôznych miestach (v Kluži, Budapešti). Bol advokátom v Bánovciach nad Bebravou, odtiaľ išiel na front neskôr do zajatia. Po návrate a prevrate bol županom, neskôr krajinským viceprezidentom v bratislave. Bol demokratom, humanistom, protifašistickým bojovníkom. Vplývali naňho mnohí ďalší básnici (Lermontov, Puškin, Byron). Zaujímal kritický pohľad na carizmus aj VOSR. Začal na konci minulého storočia básnickou prózou.