Literárna moderna

(1)
Svetová a slovenská literárna moderna, ich originálny prínos do obsahu a formy individuálne vybraných interpretovaných diel
(Verlaine, Baudelaire, Rimbaud, Apollinaire, Blok, Chlebnikov, Krasko, Jesenský)
Porovnať lyrických hrdinov našej a svetovej literárnej moderny (Baudelaire, Verlaine, Appollinaire, Blok, Joyce, Kafka, Krasko, Jesenský, Roy) ich postoj k osobným, národným a sociálnym problémom.
(MO č.14)

Svetová literatúra v období literárnej moderny

Od polovice 19. st. nastalo takmer vo všetkých národných zložkách striedanie prúdov a smerov. Začiatok literárnej moderny spadá do polovice 19. storočia a s niektorými prvkami súvisí s romantizmom a vzniká ako prejav nového vzťahu ko skutčnosti a zložitého stvárňovania rozličných stránok života. Moderna je charakteristická najma: symbolizmom (pesimizmus) a z neho vycádzajúcim individualizmom a skepsou.
Symbolizmus: Zaujímal popredné miesto madzi modernými básnickými smermi, takmer vo všetkých európskych literatúrach. Symbolizmus sa odlišuje od realizmu najma tým, že je iracionálny (citový). Z morálneho hladiska v ňom vystupuje do popredia jednak určitý druh individualizmu a jednak skepsa. Jeden z prúdov symboilizmu sa označuje ako dekadencia. Básnici tohto smeru vyjadrujú najma pocity smútku, smrti a beznádeje.
Básnické prostriedky symbolizmu: zložitú skutočnosť nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané sú pomocou metafor, metonýmií - prenesené významy, perzonifikácie). Autori čerpajú námet z Antickej mytológie, náboženskej terminológie (letargie), prírodných vied a z filozofie.
Postupne však začal symbolizmuz strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Mladá generácia sa nechcela znieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohi z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filizofii. Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti. Futurizmus - zásady formuloval Marinetti - požadoval aby nové umenie držalo krok s technickým rozvojom. Umelec má obhajovať krásu v technických objavoch a v priemyselnej technológii. V poézii dostali prednosť podstatné a prídavné mená a slovesá sa vynechávali. Kubizmus - Snažil sa odkryť krásu a zaujímavosť beťných vecí na základe geometrického stvárňovania.

impresionizmus - vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom, za dôležité považoval okamžitý dojem, dôraz sa kládol na zmyslové vnímanie. Expresionizmus - z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Kubofuturizmus - kombinácia statických a pohybových prvkov obrazu.
Paul Verlaine - # kniha Prekliaty básnici - o moderných spisovateľoch Francúzska
Pojem prekliaty básnici sa zaužíval aj v praxi - boli to spisovatelia z konca 19. storočia, ktorí sa neradi zmirovali s bezútešnou dobou a meštiackou spoločnosťou. Chceli obhajovať slobodu umeleckej tvorby a búrili sa všetkému čo ju obmedzovalo. Cítili, že nemôžu uskutočniť svoje ideály o slobodnom človeku a preto sa uzavreli oproti vonkajšiemu svetu a prijali na seba osud prekliatych básnikov.

Charles Baudelaire

napásal iba jedinú básnickú zbierku:
# Kvety zla - zbierka šokovala meštiakov a dala podnet k tomu, že básnika vyhlásili za blázna. Avšak to bol Baudelairov ideový zámer - vznášať do zdanlivého harmonického súladu tejto zaháľajúcej vrstvy negáciu, budovať nový vkus. Zbierku odmietla aj kritika pre jej údajnú nemravnosť, ale aj tak ovplyvnila vývoj modernej európskej poézie. Pred čitateľom sa v zbierke vyspovedal zo svojho ľudského neščastua, bol sklamaný nad zlými sociálnymi pomermi a v láske. Lásku tu zobrazuje na základe konkrétneho osobného zážitku - v tom bol originálny. Použil aj naturalizmy (drsné výrazy)
„.. ramená tvoje sú ako hrozníše či kobry
ty, ktorý si leprou ohlodaný do kosti”
= báseň Človek a more - nemá formu sonetu
Obraz ľudského vnútra, duša je plná záhad a nepokoja; more je záhadné, človek aj more sú do seba uzavretý, aj človek ako mlčanlivé more stráži svoje tajomstvo. Básnik ich nakoniec kladie do protikladu.
(2)
= báseň Súvislosti
Príroda je chrámom, symbolom, v rpírode je všetko symbolom čohosi, píše o prírode ako o celku a tak ju aj chápe - vôňe sú príjemné a nepríjemné. Príjemné ako tielka detí, napríjemné ako vôňa tymiánu.. Báseň je založená na jeho subjektívnom zmyslovom vnímaní. Je očarený prírodou.

Jean Arthur Rimbaud

- zúčastnil sa revolučných rokov okolo 1971, mal, silné sociálne cítenie, do literatúry chcel uviesť nové literárne námety a ich nové spracovania
# zbierky: Iluminácie I a II, Pobyt v pekle
# zbierka Básne
= báseň Paríž sa znovu zaľudňuje - Rimbaud v básni vyjadruje odpor k meštiactvu po potlačení Parížskej komúny. Postavil sa proti amoralizmu tých, ktorí sa vrhajú do rozkoší zmyslov, aké pociťuje toto velkomesto.

Aj napriek tomu Paríž zostáva mestom, ktoré básnik nadovšetko miluje.

Guillamme Apollinaire

- v I. svetovej vojne bol zranený - potom veľa cestoval
- zaoberal sa kritikou, poéziou, prózou, div. hrami, najskôr písal pod vplyvom iných autorov
# zbierka Zahnívajúci čarodej
# zbierka Alkoholy
= báseň Pásmo - nemá strofickú výstavbu, slová z oblasti vedy, nepoužíva interpunkciu
- lyrický cestopis kde prechádza z jednej témy na druhú, píše o svojich zážitkoch z ciest, spomína na miesta, ktoré navštávil
# zbierka Kaligramy - spája slová a vytvára obrazy, volne sapája obrazy aby zotrel hranice - odstránil vo veršoch interpunkciu, vychádza z osobního zážitku
= báseň Dymy (nepatrí pod Kaligramy!!!) - báseň zapôsobila na čitateľov aj novátorstvom v oblasti grafického znázornenia verša - má tvar fajky. Hoci je vojna autor sa snaží nájsť niečo prájemného, vône tabakov, kvetov, parfumov - zmyslové vnímanie čuchom.

Ruská literárna moderna: Velemír Chlebnikov - báseň Čmáranice po nebi - tvar kruhu

Alexander Blok

- popredná osobnosť poézie na začiatku 20. storočia
- pochádzal zo vzdelanej rodiny, používal prírodné motívi, písal aj intímnu lyriku
# poéma Dvanásti - predstavuje zvláštny a originálny opis udalosti v Petrohrade 1917. Dvanásti boli členovia revolučnej hliadky (prirovnanie k dvanástim apoštolom), ktorí dbali na dodržiavanie poriadku v tomto hlavnom meste. Záver poémy je spatý so zásadami ranného kresťanstva - obraz Ježiša Krista má predstavovať posvatnosť diela revolúcie. Chcel posvatiť revolúciu aj formu dialógu.
= báseň Verše o krásnej dáme - venoval svojej budúcej manželke - dcére Mendelejeva

Slovenská literárna moderna

V čase, keď vyvrcholila tvorba Hviezdoslava aVajanského prichádzalo do našej literatúry nové pokolenie - jeho vystúpenie nebolo až také smelí ako v európskych literatúrach. Na Slovensku sa zachovávala vačšia úcta k tradíciám. Boli orientované najma sociálna a národne. Predstavitelia slovenskej literatúry chceli slúžiť myšlienke národného a sociálneho hnutia. Slovenská literárna moderna trvala v rokoch 1900 - 1918 - Kraskova básnická škola. Na formovaní SLM sa zúčastnili: Ivan Krasko, J.Jesenský, Vladimír Roy, kritici:František Votruba, Pavol Bujnák, Š. Krčméry.

Svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže.

(3)
Na SLM mali vplyv:
a) Slovenská romantická literatúra: Janko Kráľ, Sládkovič, Botto - hrdina je osamotený (v popredí), ťažko nachádza východisko v súčastnom svete, túži po slobode.
b) Európsky romantizmus - Bairon, Puškin, Lermontov, Hayne, Sheley, Petofi
c) Francúzsky symbolisti, nemecká národná poézia, rumunská (Eminescu), ruská (Blok)
Spisovatelia vystupovali proti meštiackemu spôsobu života, kritizovali morálku a ideológiu. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabiku (daktyl). Prevládalyrika a krásne básnické útvary, básne v próze - lyrizovaná próza. Snažili sa o nový pohľad na človeka, používali nový slovník, novú obraznosť, zdôrazňovali melodickosť verša. SLM uskutočnila u nás typ impresionistického a symbolistického básnictva.

Ivan Krasko
(1876 - 1938)

- narodil sa v Lukovištiach (Gemer), rodičia - roľníci, absolvoval nemecké gymnázium v Brašove (predtým na maďarskom v Rimavskej Sobote, praha - chem. fakulta pracoval v Kloboukoch
- prvé verše pod vplyvom Hviezdoslava (1. básnické meno - Janko C), jeho pravé meno odhalil Fr. Votruba, literárne meno Ivan Krasko mu vybral Vajanský podľa dediny Kraskovo
# zbierka Nox et solitudo (Noc a samota) - 1. z dvoch zbierok, ktoré napísal
- veľký ohlas vo verejnosti a kritike, základy pre novú poéziu, na rozdiel od starších básnikov vyslovil svoj vzťah ku skutočnosti cez vlastnú osobu (hrdina je stotožnený s jeho osobnosťou)
- básnická zbierka obsahuje vo svojom názve základné postoje moderného básnika k svetu: noc a samotu, nie je vôbec náhoda, že autor umiestnil svojho hrdinu do ovzdušia búrnej noci
Vajanského kritika: „I vidím tu prichádzať hlboké zvuťné tóny a teším sa velikou radosťou.. Hlboké zvučné sú, ale i smutné, čiastočne zúfalé až ma staré srdce bolí”
= báseň Poetika starej lyriky
„.. no nikdy neoíš to čo necítiš, čo v tvojom srdi zrod tvoj nemalo”
„.. obchádzaj krasomluvu ako mor a vyhoď z textu slovo jalové, nech hudbou zneje každý malý verš; obrazom blýzka každé slovíčko”
= báseň Kritikovi - odpovedal Hviezdoslavovi, ktorého veľmi uznával
„.. nehromadím hlúpe slová, nech kto jak chce o nich húta
na každom je krv prischnutá, srdca môjho krv prischnutá...”
- Kraskova poézia vznikla ďlaeko od domova - často sa v nej vynárali spopmienky na rodný kraj a matku - báseň Vesper dominicae (Nedeľný večer) 1. časť - lyrická 2. časť - epická
- opisuje svoju matku (písal to keď bol ďaleko od domova), mravná hodnota - vzťah k matke, spomina si čo robieva matka v nedeľu, že sa modlí, myslí na syna a plače
- často používa slová, ktoré vyjadrujú nejakú farbu, využíva kontrast, personifikáciu, báseň je písaná v celku, verše sú veľmi krátke - 5 slabičné
= báseň Už je pozde - osamotený smutný hrdina, pochmúrna príroda, zvukomalebnosť - é, í, ý, inverzia, rôzny druh rýmu, lexikálne bohemizmy
= báseň Jehovah - vzýva boha a privoláva na vlastný národ pomstu, vystupuje proti politike pasivity; „..

nechceli vedieť že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni pplašný zvon hučí...”
= báseň Topole - prírodný motív
# zbierka Verše - 27 básní, v popredí ľúbostný zážitok, venoval ju snúbenici, nie už taká smutná - prebieha tu zápas o prekonanie chmúrnych nálad a citových kríz
- viac sa zameral na spoločenskú problematiku, zbierka je už rozlúčením s chmúrnymi náladami a minulosťou, je poznačená myšlienkou, že treba žiť a bojovať za šťastie druhých - za rodnu za národ a to prevláda nad jeho náladami smútku. Ale aj v tejto zbierke ostal skúpy na slovo.
= báseň Pieseň „Neveril a neveriaci mnhé skúsil...
Srdce rozbil na mnohé kusy,
ale život sa žiť musí pre človeka !”
- básnik tvoril najma preto, aby sa vnútorne vyrovnal s problémamy, ktoré trápia jeho myseľ; každá jeho báseň vznikla z konkrétneho zážitku známeho len poetovi
= Balada o smutnej panne ktorá umrela - bohemizmy
= báseň Noc - sonet, básnikov pohľad na život na spoločenskú problematiku, zamýšľa sa nad svojím miestom na svete

(4)
= báseň Hôrne kvety vednú - kvety-ľudský život, svet človeka prirovnáva k váze, vlastenecký cit
= báseň Otcova roľa - básnik sa vracia s cudziny a vláskavom pohlade príbuzných nachádza nemú výčitku prečo zanechal otcovu pôdu, opisuje ťažkú prácu na poliach
= báseň Baníci - v príznačnom obraze dímona, lákajúceho k zrade národa za zlato a bohatstvo, predstavil básnik všetok politický a morálny útlak za starého Uhorska
- je to báseň vo svojom celom význame jedna z najrevolučnejších a pritom básnicky najpôsobivejších; vkladá nádej, že raz príde čas slobody pre spoločenské vrstvy, ktoré najviac trpia útlakom; vrch Golgata prirovnáva s prácou baníka, ktorý pracuje hlboko v podzemí; používa 4-stopový daktylský verš, párne rýmy, štvorveršia
- symbolické vyjadrenia v básni Baníci:
„ Obzorom kmitli sa červené plamene
banícke chorále počujem démone !”
PRÓZA - novela List mŕtvemu - zobral sa za námet skutočnú udalosť, používa fantastické prvky, píše list dávno mŕtvemu, utopenému človeku, vôkol seba vidí len biedu, utrpenie - chcel by pomáhať, ale je bezmocný

Janko Jesenský
(1874 - 1945)

Je priekopníkom slovenskej literárnej moderny, zároveň, ale pokračoval v realistických tradícií slovenskej prózy. Študoval na rôznych miestach (v Kluži, Budapešti). Bol advokátom v Bánovciach nad Bebravou, odtiaľ išiel na front neskôr do zajatia. Po návrate a prevrate bol županom, neskôr krajinským viceprezidentom v bratislave. Bol demokratom, humanistom, protifašistickým bojovníkom. Vplývali naňho mnohí ďalší básnici (Lermontov, Puškin, Byron). Zaujímal kritický pohľad na carizmus aj VOSR. Začal na konci minulého storočia básnickou prózou.

Ako básnik bol príslušníkom slovenskej literárnej moderny, ako prozaik - realista.
# zbierka Verše - básne s ľúbostnou intímnou tématikou - jeho pohľad na ženu je nekonvenčný, vidí v nej rovnocenného partnera k mužovi; jemnú, citlivú bytosť, ktorou zmietajú rozpory
- bol ironikom sentimentalizmu (naivný), svojim básňam dal určitú dejovú osnovu; písal básne s dojmami veľkomesta, kaviarní kde sa žije navonok bezstarostne, ale kde i radosti majú svoj rub; konfrontácia veľkomestského sveta s domácim prostredím ho privádzala k oslave domova, ospevovaniu jeho krás
= báseň V Pešti - porovnáva veľkomesto, hluk zo svojím rodným krajom, k šumu stromov, štebotaniu vtákov kde má i svojich blízkych
- motívy občianskej kritiky, v ktorej protestuje proti národnému a sociálnemu útlaku autor vyznáva filozofiu činu - preto aj jeho básnické výzvy na obranu reči a národa neboli formálne, ale presne pomenúvali záporné stránky našich pomerov
= báseň Čo vyzváňajú zas „.. S baraním otroctvom sa nedá víťaziť ”
# zbierka Zo zajatia - lyrický denník z prvej svetovej vojny, básne politické i ľúbostné, ospevuje pevný ľúbostný cit, ktorý medzi ním a jeho ženou nemohla zmariť ani veľká vzdialenosť ; báseň Obrážtek môj
Skôr realistické diela:
# zbierka Verše II - príležitostná poézia
- vačšina básnických obrazov je už realistická - proti pasivite a meštiactvu
# epická skladba Náš hrdina - kritika životého štýlu v malom meste, ľúbostný vzťah
Jesenský písal už potom až do konca života len príležitostnú poéziu a pridržiaval sa realistických postupov !!!
# zbierka Po búrkach - nespokojnosť s pomermi v ČSR, stúpenec humanizmu a demokracie
# zbierky: Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa, Jesenný kvet I a II
Próza: (čisto realistická)
# Malomestské rozprávky (10 kratších noviel), novela Pani Rafiková, novela Štvorylka, román Demokrati.