Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Literárne obdobia

Literárne obdobia:

Romantizmus - sloh 19. storočia, umelci sa obracali k prírode, k ľudu, k citu človeka a k potrebe pretvárania sveta podľa ušľachtilých predstáv (idealizmus)

Ľudovít Štúr (1815-1856) - bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Bol politikom, novinárom, básnikom a jazykovedcom.
Jazykovedec - uzákonil spisovnú slovenčinu v roku 1843. Na jej obranu napísal dielo Nárečia slovenskou alebo potreba písania v tomto nárečí. Vydal aj prvú gramatiku Náuka reči slovenskej.
Politik - 1847 poslanec v Uhorskom sneme za mesto Zvolen
Novinár - 1845 - 48 - vydával Slovenskie národnie noviny
Spisovateľ - Spevy a piesne, Slovanstvo a svet budúcnosti

Samo Chalupka (1812- 1883) - pôsobil v Hornej Lehote. Jeho otec Adam bol cirkevným historikom. Brat Ján bol dramatikom a spisovateľom.
Dielo: básne - Turčin Poničan, Branko, Kráľohoľská, Boj pri Jelšave, Likavský väzeň, MOR HO - epická báseň

Andrej Sládkovič (Braxatoris) (1820-1872)
Dielo: lyricko-spomienková skladba MARÍNA
lyricko-epická skladba DETVAN - predspev vrstovníkom a 5 spevov (Martin, družina Slatinský jarmok, vohľady, lapačka)
lyrická báseň Nehaňte ľud môj - oslavuje v nej slovenský ľud

Janko Kráľ (1822-1876) - najrevolučnejší básnik
Dielo: revolučné básne - Orol, Jarná pieseň, Krajinská pieseň, Ovčiar, Sedliak
Duma bratislavská - obchod študentov do Levoče. Presvedčenie, že sa pánom nepodarí zahatať Dunaj (činnosť štúrovcov).

Ján Botto (1829-1881)
Dielo: Smrť Jánošíkova - básnická skladba, ktorá vznikla vo veľmi ťažkom období života slovenského národa. Básnik v nej tlmočil sklamanie z neúspechu revolúcie 1848. Skladá sa z úvodu a 9 spevov:
I. oslava života hôrnych chlapcov, na znak blížiacej sa smrti Jánošíka
II. zlapanie Jánošíka
III. s Jánošíkom sa lúči jeho milá pri väzení
IV. Jánošík spomína na mladosť
V. zamýšľa sa nad slobodou
VI. Jánošíka vedú ku šibenici, káže farárovi, aby sa modlil za biednych ľudí
VII. Jánošík pred popravou volá k sebe vílu a spomína na Kráľovu Hoľu
VIII. Slovensko je po Jánošíkovej smrti akoby zakliate
IX. posmrtná svadba Jánošíka s vílou

Božena Němcová (1820-1862) - dievčenským menom Barbora Panková. Babička bola jej vzorom. Rada navštevovala Slovensko a poznala štúrovcov.
Dielo: Slovenské pohádky a pověsti, Podhorská vesnice, Chyža pod horami, Divá Bára, Babička, V zámku a v podzámčí


Realizmus - koniec 19. stor a začiatok 20. storočia. Spisovatelia zobrazovali svet podľa skutočnosti.

Všímali si ľudový jazyk, charaktery postáv a dedinské prostredie.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk