V hre je tiež vykreslená nesprávna výchova dievčat (u Tesnošilovcov).
Mená charakteizujú postavy: Tesnošl - obuvník, Kudrlienka - nosila kudrlinky, Ulap - strážnik, Krivosúd - richtár, pán z Chudobíc - hoci bol chudobný, namýšľal si, že má veľkú moc.
Chalúpka je zakladatelom dramatickej tradície, z ktorej vyrastali ďalší úspešný zakladatelia pokrokových diel ako Palárik a Záborský.

(2)
Jonáš Záborský
(1812 - 1876)
- narodil sa na Záhorí, vyštudoval teológiu, v Halle sa stretol so Štúrom, ale nesúhlasul s jeho názormi, ani na slovenčinu, ktorú chcel Štúr uzákoniť
- bol protipól štúrovskej romantiky - Štúr staval pred oči vysoké ciele, Záborský upozorňoval na sociálnu skutočnosť - ostro kritizoval vlastný nýrod a inteligenciu
- bol evanielikom, ale po vyhorení kostola sa stal katolíkom - pôsobil ako profesor na teologickej fakulte v Košiciach, pôsobil aj na fgare v Žubčanoch (23 rokov od 1853)
- bol najostrejším sudcom svojich čias, zo svojich súčastníkov najvýstižnejšie vystihol spoločenské rozpory; kňazom sa stal preto,lebo v tomto povolaní videl najvačšiu možnosť literárnej práce - jeho dielo obsahuje básne, poviedky, drámy, historické diela
- bol spisovateľom, historikom, novinárom, ale hlavne kritikom Bachovho absolutizmu
- písal poéziu, neskúr prózu a drámu, v časopise Černokňažník vydával satirické poviedky, zomrel opustený a nenávidený vládnucou vrstvou na fare vŽupčanoch, kde napísal svoje najlepšie diela (32 divadelných hier)
- písal aj bájky pod vplyvom Kollára
- divadelné hry písal najma s historickou tematikou: - Slovensko - Uhorské dejiny
- Veľká Morava
- Srbsko - Uhorské dejiny
- Ruské dejiny
# div. hra Najdúch - v tejto divadelnej hre autor vyhrotil konfliky medzi ľudom a pánmi a jej prostredníctvom predstavil morálny profil upadajúceho zemianstva. Statkár Kobozy neúmerne nákladným životom utráca majetok. V hre sa stretávame s najrozmanitejšími charaktermi na obidvoch stranách. Rodina Kobozyho predstavuje v spoločenskom i morálnom ohľade nezadržateľný úpadok, ktorý sa prejavuje aj v opovržitom vzťahu k ľudu. Gejza Kobozy zvedie dedinské dievča - Maňušu a potom ho odvrhne. Odmieta prijať dieťa, ktoré mu zneuctené dievča prinesie na panský dvor. Namiesto pomoci Maňuši ju dá zavrieť do pivnice. Maňušinej matke pri obrane pomáha celá dedina, ktorá sa vzbúri proti Kobozyovcom a zastane sa Maňuši. Ľud sa zhromaždí pred kaštieľom a chce ho podpáliť. Pred vzbúreným ľudom zachráni statkára farár Kozák, ktorého ústami bráni Záborský ľud pred útlakom statkárov. Farár odradí ľudí od vsbury tým, že ich upozorní na osihotenosť. Záborský vo svojom diele realisticky a kriticky zdôrazňoval vtedajší život, svoju ostrú satiru namieril nielen proti zvyškom feudalizmu a chybám kapitalizmu, ale proti každej prekážke pokroku. Vedel, že národnostné a kultúrne pomery sa môžu zlepšiť iba vtedy, ak sa zlepšia sociálne podmienky ľudu, podcenil však jeho revolučnú schopnosť a myslenie, veril, že vedúcu úloh u v národe má inteligencia.
Ján Palárik Beskydov
(1822 - 1870)

- písal hlavne divadelné hry vyštudoval teológiu, písal pre cirkevný časopis Cyril a Metod - kritizoval cirkev, cirkevné organizácie, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevného majetku - dostal sa pre to do cirkevného vazenia a potom žil pod dozorom na nemeckej fare v Pešti
- v Pešti sa stal redaktorom katolíckych novín, požiadavky sociálne aj národnostné, zvyšok života prežil na fare v Majcichove
- pokladal dramatickú tvorbu za vrchol slov. umenia a zdôraznil v nej predovštkým sociálnu funkciu; bol presvedčený, že činnosť divadelných ochotníckych krúžkov zapôsobí na rozvoj národného a spoločenského života
- bol prívrženec novej školy Slovenskej, z literatúry si vybral drámu ako najúčinnejší prostriedok národnobuditeľskej práce svoje myšlienky uplatnil v dielach:
# Prirodzené právo národov Uhorska na svoju existenciu a rozvoj
vo svojich dielach hlásal zmierenie medzi maďarmi a slovákmi, zmierenie medzi ľudom a šlachtou, propagoval návrat šlachty do Slovenského tábora
# Inkognito navazuje na kocúrkovskú tradíciu, maďarizácia násilná a dobrovoľná.