Slovenská dráma

(1)
Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe. (J. Chalupka, Záborský, Palárik, Tajovský). Zhodnotiť východisko vzniku konfliktov v dramatickej tvorbe z hľadiska spoločnských vzťahov, zmien a morálnych vzťahov.
(MO č. 10)

Dramatická činnosť bola u nás v XIX. storočí veľmi skormná, lebo nebolo spoločenských predpokladov na jej uplatnenie. Len potom ako vznikla početnejšia vrstva slovenských remeselníkov, obchodníkov a inteligencie vo vačších slovenských mestečkách, sa začalo organiovať najma ochotnícke divadlo a vznikať domáca dramatická tvorba. Divadlo vzniklo na podnet lastencov, ktorí pochopili, že na podnet hovorového slova sa dá preniknúť do širších vrstiev ľudu, ktorý nevedel ani čétať ani písať. Prvý ochotnícky krúžok založil v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši knihár Gašpar Ferejpataky - Belopotocký a začal svoju činnosť hrou Jána Chalupku - Kocúrkovo.
Ján Chalupka

Predstaviteľ klasicizmu - 1. úspešný slovenský dramatik. Narodil sa v Hornej Mičinej a po štúdiách teológie a filozofie bol profesorom na gymnáziu v Ožďanoch a potom v Kežmarku. V roku 1824 sa stal farárom v Brezne, kde pôsobil až do smrti. V Kežmarku spoznal veľmi dobra malomestský život a našiel námety pre svoje veselohry. Spočiatku písal veselohry: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec.
Potom sa Chalupka takmer na 20 rokov odmlčal a až roku 1854 vydal činohru z povstania 1848 - 1849 Dobrovoľníci. V matičnom období písal znovu veselohry: Huk a fuk, Hrdá pýcha skrotla. Hry boli písané po česky, ale na konci života ich prepísal do slovenčiny. Vyšli súborne ako: Dramatické práce Jána Chalupku.
Vo svojich hrách sa mu podarilo vykresliť typy predstavujúce nevyhnutný zánik feudalizmu. Jeho hry sú humorné i satirické obrazy zo života slovenských mestečiek. Vystupujú v nich predstavitelia drobnej buržoázie (remeselníci, krčmáry) a postavy malomestskej byrokracie (richtári, notári). Obraz tejt triedy dokresľuje postavami zemanov. Proti nim uvádza uvedomelú slovenskú inteligenciu, ktorá sa hlási k ľudu. Kritizuje chyby jednotlivcov, rodín i celých tried. Ich nedostatky pramenili zo spiatočníctva a brzdili vývin spoločnosti. Chyby slov. ľudí: konzervatávnosť v osobnom a rodinkárskom sebectve, triedna neuvedomelosť, otrocká poníženosť voči šlachte, malomeštiacke prospechárstvo, neúprimnosť, odnárodňovanie, opičenie sa po cudzích vzoroch, po pánskom živote.
# div.

hra Kocúrkovo (dodnes sa aj v našej spoločnosti používa tento termín pre pomery a ľudí s obmedzenými, malomeštiackymi náhľadami) - zobrazuje život slovenskej spoločnosti v 30. rokoch XIX. storočia. Predstavil tu typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac ako v skutočnosti znamenajú. Postavy: - zeman - cirkevný inšpektor pán z Chudobíc (predstaviteľ feudalizmu); čižmársky majster Tesnošil s rodinou (predstaviteľ malomestskej buržoázie); učiteľ Sloboda (mladá pokroková buržoázia); starý učiteľ Procházka s dcérou. Obidvaja učitelia boli úzko zrastený s ľudovými tradíciami, vážili si ich a ochraňovali ich. Ostaní lipeli na stavovských výsadách, bolo pre nich charakteristické chvastúňstvo, zadubenosť tvorivému činu, túžba čosi znamenať ich núti napodobňovať vyššie vrstvy a poklonkovať, používajú maďarské a latinské frázy.
OBSAH: Voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Učiteľa Slobodu chce získať Pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Sloboda sa nakoniec oženi s dcérou starého učiteľa Procházku a tým potvrdí svoj nesúhlas s maďaeizáciou. Vymieva sa z nastupujúceho meštiactva, dôležitú úlohu kladie na pokrokovú inteligenciu.

V hre je tiež vykreslená nesprávna výchova dievčat (u Tesnošilovcov).
Mená charakteizujú postavy: Tesnošl - obuvník, Kudrlienka - nosila kudrlinky, Ulap - strážnik, Krivosúd - richtár, pán z Chudobíc - hoci bol chudobný, namýšľal si, že má veľkú moc.
Chalúpka je zakladatelom dramatickej tradície, z ktorej vyrastali ďalší úspešný zakladatelia pokrokových diel ako Palárik a Záborský.

(2)
Jonáš Záborský
(1812 - 1876)
- narodil sa na Záhorí, vyštudoval teológiu, v Halle sa stretol so Štúrom, ale nesúhlasul s jeho názormi, ani na slovenčinu, ktorú chcel Štúr uzákoniť
- bol protipól štúrovskej romantiky - Štúr staval pred oči vysoké ciele, Záborský upozorňoval na sociálnu skutočnosť - ostro kritizoval vlastný nýrod a inteligenciu
- bol evanielikom, ale po vyhorení kostola sa stal katolíkom - pôsobil ako profesor na teologickej fakulte v Košiciach, pôsobil aj na fgare v Žubčanoch (23 rokov od 1853)
- bol najostrejším sudcom svojich čias, zo svojich súčastníkov najvýstižnejšie vystihol spoločenské rozpory; kňazom sa stal preto,lebo v tomto povolaní videl najvačšiu možnosť literárnej práce - jeho dielo obsahuje básne, poviedky, drámy, historické diela
- bol spisovateľom, historikom, novinárom, ale hlavne kritikom Bachovho absolutizmu
- písal poéziu, neskúr prózu a drámu, v časopise Černokňažník vydával satirické poviedky, zomrel opustený a nenávidený vládnucou vrstvou na fare vŽupčanoch, kde napísal svoje najlepšie diela (32 divadelných hier)
- písal aj bájky pod vplyvom Kollára
- divadelné hry písal najma s historickou tematikou: - Slovensko - Uhorské dejiny
- Veľká Morava
- Srbsko - Uhorské dejiny
- Ruské dejiny
# div. hra Najdúch - v tejto divadelnej hre autor vyhrotil konfliky medzi ľudom a pánmi a jej prostredníctvom predstavil morálny profil upadajúceho zemianstva. Statkár Kobozy neúmerne nákladným životom utráca majetok. V hre sa stretávame s najrozmanitejšími charaktermi na obidvoch stranách. Rodina Kobozyho predstavuje v spoločenskom i morálnom ohľade nezadržateľný úpadok, ktorý sa prejavuje aj v opovržitom vzťahu k ľudu. Gejza Kobozy zvedie dedinské dievča - Maňušu a potom ho odvrhne. Odmieta prijať dieťa, ktoré mu zneuctené dievča prinesie na panský dvor. Namiesto pomoci Maňuši ju dá zavrieť do pivnice. Maňušinej matke pri obrane pomáha celá dedina, ktorá sa vzbúri proti Kobozyovcom a zastane sa Maňuši. Ľud sa zhromaždí pred kaštieľom a chce ho podpáliť. Pred vzbúreným ľudom zachráni statkára farár Kozák, ktorého ústami bráni Záborský ľud pred útlakom statkárov. Farár odradí ľudí od vsbury tým, že ich upozorní na osihotenosť. Záborský vo svojom diele realisticky a kriticky zdôrazňoval vtedajší život, svoju ostrú satiru namieril nielen proti zvyškom feudalizmu a chybám kapitalizmu, ale proti každej prekážke pokroku. Vedel, že národnostné a kultúrne pomery sa môžu zlepšiť iba vtedy, ak sa zlepšia sociálne podmienky ľudu, podcenil však jeho revolučnú schopnosť a myslenie, veril, že vedúcu úloh u v národe má inteligencia.
Ján Palárik Beskydov
(1822 - 1870)

- písal hlavne divadelné hry vyštudoval teológiu, písal pre cirkevný časopis Cyril a Metod - kritizoval cirkev, cirkevné organizácie, žiadal voľby cirkevných hodnostárov, parceláciu cirkevného majetku - dostal sa pre to do cirkevného vazenia a potom žil pod dozorom na nemeckej fare v Pešti
- v Pešti sa stal redaktorom katolíckych novín, požiadavky sociálne aj národnostné, zvyšok života prežil na fare v Majcichove
- pokladal dramatickú tvorbu za vrchol slov. umenia a zdôraznil v nej predovštkým sociálnu funkciu; bol presvedčený, že činnosť divadelných ochotníckych krúžkov zapôsobí na rozvoj národného a spoločenského života
- bol prívrženec novej školy Slovenskej, z literatúry si vybral drámu ako najúčinnejší prostriedok národnobuditeľskej práce svoje myšlienky uplatnil v dielach:
# Prirodzené právo národov Uhorska na svoju existenciu a rozvoj
vo svojich dielach hlásal zmierenie medzi maďarmi a slovákmi, zmierenie medzi ľudom a šlachtou, propagoval návrat šlachty do Slovenského tábora
# Inkognito navazuje na kocúrkovskú tradíciu, maďarizácia násilná a dobrovoľná.

V hre sa vysmial odrodilcom mamonárstvu a napodobňovaniu tzv. slov. lepšej spoločnosti. Protiklad: mravná výška ľudu vs mravný úpadok panskej triedy; Zápletka: zámena osôb (situačná komika). Dôležitá myšlienka: Dôležité je, aby mali Slováci svoju národne uvedomelú buržoáziu. # Drotár - situačný a konverzačný humor. Dej sa odohráva v Pešti, v dome slovenského fabrikanta Rozumného kde komplikovanú zápletku pomohla vyriešiť statočnosť drotára Bubenčíka.

(3)
# Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch - hlásal zmierenie medzi maďarmi a slovákmi, medzi ľudom a šlachtou ľúbostné vzťahy, maďarské výrazy, zosmiešnenie maďarov, úloha dostať opať maďarónov naspať do Slovenského tábora. Vo svojej najlepšej veselohre vyslovuje Palárik myšlienku vzájomnej úcty a porozumenia medzi slovenským a maďarským národom. Okrem toho nastolil otázku vzťhu medzi šlachtou, uvedomelou slovenskou inteligenciou a ľudom. Jeho riešenie má demokratický charakter - vyznieva v prospech ľudu. V hre autor využil princíp dvojitej zámeny osôb, (Zememerač Rohoň - barón Kostrovický???; Miluša - grófka Hrabovská??) čo mu umožnilo rozohrať množstvo humorných situácií, zápletiek a nedorozumení, v ktorých sa odhaľujú charakterové vlastnosti postáv, ich citový život i vzájomné ľudské i spoločenské vzťahy. Mladý barón Kostrovický sa má stať barónom grófky Hrabovskej. Aby ju bližšie spoznal vymení si úlohy s priateľom - zememeračom Rohoňom. To isté však urobila aj grófka so svojou spoločníčkou Milušou - dcérou učiteľa Orieška. Reťaz zámien sa ťahá až po dožinky na ktorých ľud prevoláva na slávu :„Slovákov i Maďarov statočných”.
Palárik patril medzi popredných predstaviteľov prúdu za demokratizáciu slovenského života. (V rokoch keď v našom živote ochabovali demokratické sily a rozmáhal sa konzervativizmus.) Zastával sa ľudu a rozvíjal úsilie za jeho krajší život. Jeho veselohry sa vyznačujú silou a aktuálnosťou myšlienky. Jozef Gregor Tajovský
(1874 - 1940)

- patril do druhej skupiny slovenských reakistov - nezaujímal sa o zemianstvo, zdôrazňoval sociálne problémy = kritický realizmus
- absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom, Praha - Čsl. obchodná akadémia - spolok Detvan; pôsobil ako bankový úradník v Martine kde bol aj tajomníkom SNS, redaktor Národného hlásnika, za I.

svetovej vojny burcoval Slovákov za vytvorenie ČSR
- po vojne - v Bratislave - bol sklamaný pomermi vládnutia v ČSR, odsudzoval nerovnoprávne postavenie Slovákov a sociálne pomery, aktívne protestoval proti streľbe v Košútoch 1939 - proti rozbitiu Československej republiky
Dramatická tvorba: Tajovský dobra vedel, že prostredníctvom ochotíckeho divadla môže pôsobiť aj na tie ľudové vrstvy, ktoré sa k čítaniu kníh dostali len zriedka. Všíma si najma život na dedine.
# div. hra Ženský zákon - táto veselohra vznikla rozpracovaním jednoaktovky (jedno dejstvo). Celým dielom preniká humor, komická je stavba situácií, charakter dialógov. Mišo Malecký sa zaľúbil do Aničky Javorovie. Ich životnému šťastiu však prekážala hašterivosť oboch materí ako nepísaný „Ženský zákon” dedinského života. Miškova by chcela svojmu synovi nanútiť dcéru miestneho richtára a prostredníctvom toho získať majetok a Aničkina by bola rada keby do domu prišiel chlap. „Ženskému zákonu” (tvrdohlavosti, klebetám, intrigám...) urobil koniec energický Miškov otec a zachránil tak šťastie mladých ľudí. Tajovský chcel v hre ukázať bohatosť ľudového života, morálku dedinského prostredia a egoistické záujmy.
# div. hra Statky zmatky - dráma vznikla v čase Tajovského pobytu v Nadlaku. Autorova dedina tu už nie je Kukučínovou idilickou dedinou kde sa ľudia hádajú pre pletky končiace sa idilickou harmóniou. Tu je dedina diferencovaná. Divadelná hra predstavuje realistický obraz dedinského života. Už sám názov predstavuje, čo je autorovým zámerom. Chcel ukázať spoločenské, morálne i osobné následky honby za majetkom: rozbroje v rodinách, vzájomná nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok.
Hlavné postavy: Ondrej Palčík so ženou Marou - cynický skupáni, Ďuro Ľauko - parazit, ostatní Ľaukovci - ľahtikári, Zuzka Kamenská - zdravá sila spoločnosti.
Idea diela: - túžba po majetku plodí nešťastie a zlo. Kompozícia: 4 dejstvá.
Dej sa odohráva začiatkom 20. storočia na slovenskej dedine. Starí Palčíkovci už nevládzu robiť a nemajú deti a preto nahovoria Ľaukovcov aby im dali syna Ďurka za vlastného a oženili ho so Zuzkou Kamenských a oni im za to prepíšu majetok. Po svadbe Palčíkovci odmietnu mladým prepísať majetok (chceli do domu len pracovné sily). Palčík naďalej rozkazuje a gazduje a v dome vznikajú mnohé zvady. Manželstvo sa rozpadne - Zuzka chcela lásku a nie majetok. V závere hry sa Ďurko pokúsi dostať sa spať ku Zuzke, ktorá medzitým porodila syna a s láskou ho opatrovala, ale tá sklamaná a ponížená sa rozhodne ísť vlastnou cestou. Odmietla Ďurove prosby o odpustenie so žiadosťou aby sa k nemu vrátila a viedli spolu chudobný, ale poriadny život.

Zuzka zakázala sa Ďurovi hlásiť sa k synovi a rozhodla sa, že pred synom vyhlási jeho otca za mŕtveho a na Ďurovu námietku, že aj tak raz vyjde pravda na povrch povedala:„Nech potom sám súdi nad tebou.” Ďuro Ľauko so svojimi rodičmi je príkladom toho ako aj mnohých ďalšách práslošníkov chudobných vrstiev zlákal majetok na nesprávnu cestu. Ale v majetkových zmatkoch nestratil autor vieru v statočnosť prostých ľudí. Tých predstavuje Zuzka a jej otec Tomáš Kamenský.
# div. hra V službe - jednoaktovka. Hra bola natoľko revolučná, že podľa slov samotného autora sa ju opovážili hrať len prešporský socialisti. Ide tu o konflikt medzi sluhom Janom a jeho gazdom. Sluha si už uvedomuje vykorisťovanie a svoju triednu príslušnosť, čo vidno aj z jeho slov:
(M) „A keď sa vy gazdovia zbíjate do hŕby, budeme sa aj my, robotníci...”
(4)
# div. hra Smrť Ďurka Lansfelda - historická hra 1848 - 1849.
Jozef Gregor Tajovský prispel svojou tvorbou ku demokratizácii a zmodernizovaniu literatúry, zobrazoval jednotlivca aj dedinský kolektív a základnou črtou jeho diela sú triedne rozpory - kruté vykorisťovanie v kapitalistickom systéme (najma próza).