Myšlienku slovanskej vzájomnosti bližšie Kollár osvetlil v spise: O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Z diela vidno, že mu ide najma o vytvorenie užšíích kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými slovanmi.
Ján Kollár
(1793 - 1852)

Narodil sa v Mošovciach, v štúdiách pokračoval v Bratislave a v Jene. Tu spoznal nacionalistické a šouvinistické zmýšlanie nemeckej mládeže a uvedomoval si jeho nebezpečenstvo pre slovanské národy. Na štúdiách v Nemecku sa dostal na miesta slovenského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch. Obidve okolnosti vplývali na mladého básnika, ktorý si uvedomoval potrebu zjednotiť porobené slovanské národy pod vedením mocného Ruska.
TVORBA: Literárnu tvorbu začal:
# zbierka Básně - spojenie ľúbostných motívov s vlasteneckými
= báseň Vlastenec odmietanplané vlastenectvo, vyčíta utláčaným, že sa nebúria. Ľúbostná vlastenecká lyrika tejto prvej zbierky sa stala myšlienkovým a kompozičným jedrom širokej lyricko - epickej:
# skladba Slávy dcéra skladba obsahuje 600 sonetov a klasický Předspěv.
Předspěv: podáva v básnickej skratke hlavné motívy spevov: Žiaľ nad Slovanským utrpením v minulosti a povzbudivý optimizmus do lepšej a svetlejšej budúcnosti.
(M) „Aj zde leží ta, před...”
Básnik nad ponemčenými slovanskými kmeňmi v minulosti, keď násilie zvíťazilo nad ľudskosťou. Záchranu videl vo veľkom Ruskom národe, v mene slovanstva žiada pre všetkých vtedajších ujarmených a hanobených Slovanov najvyššiu hodnotu a podmienku života - slobodu:
(M) „Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážit každou
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.”
Předspěv je napísaný ???
(2)
Básnická skladba Slávy dcera je zložená z 5 spevov: 1. Zála 2. Labe, Rín, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe (?) 5. Acheron
Dej skladby je veľmi jednoduchý - cestou po rozličných slovanských krajoch (názvy spevov) si autor utvoril priestor pre vyspievanie svojich náhľadov na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Jednou zo základných zložiek diela je Kollárova láska k milej. Nikto pred nám v našej literatúre nevyjadril tak pravdivo, odduševnene a poeticky lásku. Druhou, veľmi účinnou zložkou je odduševnené a mnohostranné vlastenectvo. Príčiny biedy v minulosti a prítomnosti Kollár vidí v nesvornosti Slovanov. Vyzýva k jednote, Kollárovo vlastenectvo však nemá nič spoločného so šovinizmom a nenávisťou k iným národom. Vlastenectvo sa u Kollára spája s prácou pre národ.
(M) „Pracuj každý s chuťí uslovnou
na národu roli dedičné”
Kollár predpovedá slávnu budúcnosť Slovanov vo veršoch:
(M) „Čo z nás Slá?u bude o sto roku?...”
1.