Slovenský klasicizmus

(1)
Osvietenské myslenie a jeho obraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.
Charakterizujte idey osvietenstva ako podnet k narúšaniu feudálnych vzťahov, rozvoja národného cítenia v literatúre; Herderova idea slovanstva a podmienky jeho vzniku - národnostný útlak, porovnanie snáh Kollára a Hollého
(MO č. 3)

Osvietenstvo
Je to protifeudálne myslenie na sklonku 17. a začiatku 18. storočia. Na čele francúzskych osvietencov stál Francois M. A. Voltaire. Spočiatku propagoval osvietenskú monarchiu neskôr sa prikláňal k republikánskej foeme štátu. Bol vášnivým nepriateľom cirkvi a pokladal ju za úhlavného nepriateľa pokroku.
Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830)
Klasicizmus a osvietenstvo majú svoje osobitosti v slovenskej literatúre vyvolané slabou ekonomickou a kultúrnou rozvinutosťou Uhorska, v rámci ktorého sa formoval slovenský národ. V slovenskej literatúre tu ide o počiatky národného obrodenia. Spoločenské a hospodárske pomery:
- zavádzaním manufaktúr sa feudálne výrobné vzťahy menili na kapitalistické
- Jozef II - hospodárske reformy - 1781 zrušenie nevoľníctva
- tolerančný patent - koniec prenasledovania katolíkov
Zjednocovanie slovákov v novodobý národ sa dielo vo veľmi ťažkých podmienkach. Šlachta zapredala svoj slovenský pôvod a bohaté meštiactvo sme nemali. Jedinými uvedomelými živiteľmi slovenského národného hnutia boli vzdelanci - inteligencia (kňazi a učitelia). Zamerali sa na hospodárske, kultúrne a národné povznesenie ľudu. Ľudovýchovná a národovýchovná činnosť. Katolícky vzdelanci - spolok Slovenské učené tovarišstvo. (Trnava 1792) Nazývame ich národný buditelia aobdobie v ktorom pôsobili - Obdobie národného obrodenia.
Vznik idey slovanskej vzájomnosti
Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila vláda tuhého centralizmu a absolutizmu predstavovaného ministrom vnútra Metternichom. /Uradnou rečou na Slovensku bola maďarčina. Proti stupňujúcemu sa národnému útlaku Kollár, Hollý a Šafárik rozvinuli Myšlienku slovanskej vzájomnosti - to znamená oporu hľadali u ostatných slovanských národov (najma u Rusov) a v slávnej minulosti Slovákov a Slovanov. Pri rozpracovaní myšlienky všeslovanskej vzájomnosti sa Kollár opieral o diela nemeckého filozofa Herdera, ktorý hovoril, že predpoklad na uskutočnenie humanity majú Slovania.

Myšlienku slovanskej vzájomnosti bližšie Kollár osvetlil v spise: O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Z diela vidno, že mu ide najma o vytvorenie užšíích kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými slovanmi.
Ján Kollár
(1793 - 1852)

Narodil sa v Mošovciach, v štúdiách pokračoval v Bratislave a v Jene. Tu spoznal nacionalistické a šouvinistické zmýšlanie nemeckej mládeže a uvedomoval si jeho nebezpečenstvo pre slovanské národy. Na štúdiách v Nemecku sa dostal na miesta slovenského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch. Obidve okolnosti vplývali na mladého básnika, ktorý si uvedomoval potrebu zjednotiť porobené slovanské národy pod vedením mocného Ruska.
TVORBA: Literárnu tvorbu začal:
# zbierka Básně - spojenie ľúbostných motívov s vlasteneckými
= báseň Vlastenec odmietanplané vlastenectvo, vyčíta utláčaným, že sa nebúria. Ľúbostná vlastenecká lyrika tejto prvej zbierky sa stala myšlienkovým a kompozičným jedrom širokej lyricko - epickej:
# skladba Slávy dcéra skladba obsahuje 600 sonetov a klasický Předspěv.
Předspěv: podáva v básnickej skratke hlavné motívy spevov: Žiaľ nad Slovanským utrpením v minulosti a povzbudivý optimizmus do lepšej a svetlejšej budúcnosti.
(M) „Aj zde leží ta, před...”
Básnik nad ponemčenými slovanskými kmeňmi v minulosti, keď násilie zvíťazilo nad ľudskosťou. Záchranu videl vo veľkom Ruskom národe, v mene slovanstva žiada pre všetkých vtedajších ujarmených a hanobených Slovanov najvyššiu hodnotu a podmienku života - slobodu:
(M) „Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážit každou
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.”
Předspěv je napísaný ???
(2)
Básnická skladba Slávy dcera je zložená z 5 spevov: 1. Zála 2. Labe, Rín, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe (?) 5. Acheron
Dej skladby je veľmi jednoduchý - cestou po rozličných slovanských krajoch (názvy spevov) si autor utvoril priestor pre vyspievanie svojich náhľadov na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Jednou zo základných zložiek diela je Kollárova láska k milej. Nikto pred nám v našej literatúre nevyjadril tak pravdivo, odduševnene a poeticky lásku. Druhou, veľmi účinnou zložkou je odduševnené a mnohostranné vlastenectvo. Príčiny biedy v minulosti a prítomnosti Kollár vidí v nesvornosti Slovanov. Vyzýva k jednote, Kollárovo vlastenectvo však nemá nič spoločného so šovinizmom a nenávisťou k iným národom. Vlastenectvo sa u Kollára spája s prácou pre národ.
(M) „Pracuj každý s chuťí uslovnou
na národu roli dedičné”
Kollár predpovedá slávnu budúcnosť Slovanov vo veršoch:
(M) „Čo z nás Slá?u bude o sto roku?...”
1.

spev Zála Básnik prirovnáva lásku k vlasti k láske k Míne (dcéra bohyne Slávy). Nevie sa rozhodnúť, či dať lásku tam alebo tam. Nakoniec sa rozhodol, že svoje srdce rozdelí na dvoje a rovnaký diel lásky dáva vlasti a rovnaký diel Míne. Chce zjednotiť lásku k žene a k vlasti.
2. spev Labe, Rí(é?)n, Vltava Píše o pojme vlasť, že je to všetko čo má pre svoju tvorbu. Píše, že si ju nemôžme predstaviť, ale môžme ju len cítiť.
3. spev Dunaj Perspektúva Slovanov v jednote. Prirovnáva ich k láske holubou, že tak radi by sa mali mať aj Slovania. Taktiež rozmýšla, čo by sa stalo, keby sa Slovania nezjednotili.
5. spev Acheron Varuje ľudí, že keď si vyberú najjednoduchšiu cestu, tak sa dostanú do pekla, kto ťažšiu tak do neba.
Význam: Kollárovo dielo podnetne zaúčinkovalo na celé Slovanstvo, najma na najmenšie a najutláčanejšie Slovanské národy, predovštekým Slovákov a Čechov. Svojim vlasteneckým zápalom pomáhal Kollár Slovákom V najťažších časoch a jeho dielo sa stalo oporou v najťažších chvíľach nášho národního života. Na hrobe má Kollár napísané: Slávme slávne slávu slávou slávnych.
Ján Hollý
(1785 - 1849)

Vo svojom literárnom diele opísal obraz hrdinskosti Slovanov a na konkrétnych obrazoch z histórie rozvinul národobuditeľskú ideu Slovanstva.
Pochádzal z roľníckej rodiny, pôsobil ako farár na slovenskom vidieku. Najdlhšie (30 rokov) pôsobil v Maduniciach, kde vznikla podstatná časť jeho literárneho diela. Písaval v hájiku Meláč pod starým dubom kde Hollý skúšal a rozvíjal svoj básnický talent na prekladoch z antickej literatúry. Pod názvom Rozličné básne vydal preklady antických spisovateľov (najma Horatia Vergilia Ovidia). Hollý napísal tri veľké eposy:
# eposy Metodiáda, Sláv, Svatopluk
# zbierka básní Selanky Autor tu prdstavil bezprostrednosť slovenského ľudového života. Ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach roka - na jar a v lete a dedinského človeka pri tvorivej práci.
# epos Svatopluk Dejovou osnovou tohoto eposu v 12 spevoch je postupná Svatoplukova cesta k víťazstvu nad Nemcami. Osudy Svatopluka poskitli básnikovi námet na rozvinutie obrazu veľkého boja za slobodu Slovákov a samostatnosť ich kráľovstva. Hlavný konflikt eposu je v zrážke slovenských a nemeckých vojsk. Vplyv antiky sa prejavil v kompozícii eposu:
1. časť Propozícia - naznačenie deja, cieľ, ktorý spisovateľ mal pri písaní eposov.
2. časť Invokácia - vzývanie múzy, ktorá sa volá ???, aby mu pomohla napísať tento epos.
3. časť Dedikácia - venovanie, tento epos autor venoval jeho učiteľovi - Jurajovi Pálkovičovi.
4.

časť - samotný dej - túto časť rozvýjajú dve dejové línie:
I. línia - hovorí o bepokojoch na hrade Karocmana, ktorý išiel za Svatoplukom, aby išiel proti Veľkej Morave.
II. línia - V nej sa autor zaoberal samotným bojom, zjednotenie ľudu, slovanov a nakoniec ich víťazstvo - Svatopluk sa stal akýmsi národným hrdinom - hrdinský epos. V diela sa strieda hexameter (ľesťmetrický verš) a pentameter (paťmetrický verš).
Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus. Umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny. V Selankách uviedol do literatúry v zidealizovanej podobe jednoduchého človeka.