(1)
Osvietenské myslenie a jeho obraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Kollára a Hollého.
Charakterizujte idey osvietenstva ako podnet k narúšaniu feudálnych vzťahov, rozvoja národného cítenia v literatúre; Herderova idea slovanstva a podmienky jeho vzniku - národnostný útlak, porovnanie snáh Kollára a Hollého
(MO č. 3)

Osvietenstvo
Je to protifeudálne myslenie na sklonku 17. a začiatku 18. storočia. Na čele francúzskych osvietencov stál Francois M. A. Voltaire. Spočiatku propagoval osvietenskú monarchiu neskôr sa prikláňal k republikánskej foeme štátu. Bol vášnivým nepriateľom cirkvi a pokladal ju za úhlavného nepriateľa pokroku.
Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830)
Klasicizmus a osvietenstvo majú svoje osobitosti v slovenskej literatúre vyvolané slabou ekonomickou a kultúrnou rozvinutosťou Uhorska, v rámci ktorého sa formoval slovenský národ. V slovenskej literatúre tu ide o počiatky národného obrodenia. Spoločenské a hospodárske pomery:
- zavádzaním manufaktúr sa feudálne výrobné vzťahy menili na kapitalistické
- Jozef II - hospodárske reformy - 1781 zrušenie nevoľníctva
- tolerančný patent - koniec prenasledovania katolíkov
Zjednocovanie slovákov v novodobý národ sa dielo vo veľmi ťažkých podmienkach. Šlachta zapredala svoj slovenský pôvod a bohaté meštiactvo sme nemali. Jedinými uvedomelými živiteľmi slovenského národného hnutia boli vzdelanci - inteligencia (kňazi a učitelia). Zamerali sa na hospodárske, kultúrne a národné povznesenie ľudu. Ľudovýchovná a národovýchovná činnosť. Katolícky vzdelanci - spolok Slovenské učené tovarišstvo. (Trnava 1792) Nazývame ich národný buditelia aobdobie v ktorom pôsobili - Obdobie národného obrodenia.
Vznik idey slovanskej vzájomnosti
Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila vláda tuhého centralizmu a absolutizmu predstavovaného ministrom vnútra Metternichom. /Uradnou rečou na Slovensku bola maďarčina. Proti stupňujúcemu sa národnému útlaku Kollár, Hollý a Šafárik rozvinuli Myšlienku slovanskej vzájomnosti - to znamená oporu hľadali u ostatných slovanských národov (najma u Rusov) a v slávnej minulosti Slovákov a Slovanov. Pri rozpracovaní myšlienky všeslovanskej vzájomnosti sa Kollár opieral o diela nemeckého filozofa Herdera, ktorý hovoril, že predpoklad na uskutočnenie humanity majú Slovania.