Staroslovienska literatúra

(1)
Staroslovienska literatúra a jej obraz v slovenskej národnej kultúre. Vysvetliť podmienky vzniku staroslovienskej kultúry a vzdelanosti (Čividelské evanielium) a jej význam pre kultúrny svet. Ako chápať myšlienku, že vzťah k jazyku je prejavom vzťahu k národu a k vlasti.
(MO č. 2)
Slovenská stredoveká literatúra (800 - 1500)

a) Staroslovienska literatúra (863 - 1000)
V 9. storočí - Veľkomoravská ríša - knieža Rastislav poslal poslov do Byzantskej ríše aby im poslali učiteľov - príchod Konštantína a Metoda v roku 863 na Velkú Moravu - hlásajú kresťanské náboženstvo v slovanskom jazyku (staroslovienčina), ktorý bol písanej podobe - hlaholika a neskôr prerobená na cyriliku (vznikla v 10. storočí ako vyvinutejšia forma hlaholiky v Bulharsku). Konštantín bol proti trojjazyčníkom (ľudia uznávajúci latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu).
Začiatky našej literatúry sa utvárajú ešte pred vznikom Veľkomoravskej ríše. Zachovali sa zlomky ústnej ľudovej slovesnosti, ktorá vznikla pred písanou literatúrou. Sú to:
a) piesne (Morena morena, Jano Vajáno, Hoja ďuňďa hoja...)
b) hádanky, príslovia, porekadlá, fantastické rozprávky
Táto časť literatúry (ľudová slovesnosť ) odzrkadluje vtedajšie myslenie našich predkov. V Proglase sa oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľ knižnej vzdelanosti. Moravsko - panónske legendy - sú to životopisy dvoch slovanských vierozvestcov Konštantína a Metoda. Ich život je z konca 9. storočia. Pripisujú sa Klimentovi (zomrel v 916), ale asi sú dielom dvoch autorov.
Život Konštantína - je viacej učenejší a štylisticky roztiahnutejší a obraznejší
Život Metoda - je kratší a jednoduchsí ako Život Metoda. Obsahuje okrem biografických údajov ešte výstižné charakteristiky spoločenského života a situácie.
Význam Cyrilometodejskej tradície: bola morálnou posilou Slovákov v ťažkých obdobiach. Dokazovala starobylosť našej kultúry. Na túto kultúru nadvazovali Kollár, Hollý, Štúrovci. Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu zamedzil vplyv Franskej ríše.
Veľkomoravská a Cyrilometodejská tradícia sa na Slovensku pestovala najma v 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Bagin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius Horčička st. a Anton Bernolák) Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kollár).
b) Latinsky písaná literatúra (1000 - 1500)
Zánikom Veľkomoravskej ríše sa Slovensko stáva časťou Uhorského štátu.

Literárny jazyk - latinčina. Strediská vzdelania - kláštory, cirkevné a mestské štáty. Výľľie vzdelanie - univerzity Praha, Krakov, Viedeň, Patikostolie.
- literárne žánre - legendy, kroniky, exemplá
exemplá: spestrovali kázne, predstavovali začiatok umeleckej prózy
legendy: Maurus - Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (1070) - legenda sa zaoberá životom sv. Svorada, ktorý vstúpil do kláštora na Zobore. Prijal reholné meno Andrej. Žil ako pustovník na Skalke pri Trenčíne, kde sa oddával asketickému sebatrýzneniu.
# legenda Legenda o sv. Štefanovi
Mestská svatská literatúra svatec - významná postava, náboženská tematika.
Gaudeamus igitur - hoci pieseň pochádza z 18. storočia, niektoré verše sú aj z tohoto obdobia. Od druhej polovice 14. storočia začali slovenskí zemepáni, zemianstvo a meštiactvo používať ako spisovný jazyk češtinu (slovakizovanú češtinu).
# náboženská pieseň Vitaj, milý spasiteľu.
# ľúbostné dvojveršie Ó milá panna (autor: Leonard z Mičova)
# Žilinská mestská kniha.