# Rozpomienka na Andreja Sládkoviča
Svetozár Hurban Vajanský
(1847 - 1916)

Svojou bohatou umeleckou, publicistickou, literárno - kritickou, redakčnou organizačno - politickou činnosťou hlboko zasahoval do slovenského života, myslenia i literatúry. Bol najstarším synom významného predstaviteľa štúrovskej generácie - Jozefa Miloslava Hurbana. Narodil sa v Hlbokom, absolvoval právnickú akadémiu v Bratislave a stal sa advokátom, neskôr redaktorom najvýznamnejších slovenských časopisov „Slovenské pohľady” a „Národné noviny” v Martine. Okrem niekoľkých ciest do Ruska, na Balkán a do západnej Európy, tu prežil svoj celý život. Zomrel uprostred prvej svetovej vojny v roku 1916.
Vajanský sa vo svojej prozaickej tvorbe sústreďuje na zobrazoanie života vyšších spoločenských vrstiav. Typickou postavou je zeman alebo statkár. Slovenské zemianstvo sa v 70. a 80. rokoch odnárodňovalo. Chýbala jeho účasť v národno - obrannom boji slovenskej buržoázia. Spisovatelia 1. generácie realistov sa zamýšlali nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora, nad jeho účasťou v národnom živote.
# novela Letiace tiene - autor poukázal v osudoch rodiny zemana Jablonovského z Jablonového na proces úpadku zemianstva zapríčinený prenikaním kapitalizmu do spoločenského a hospodárskeho života.

(2)
# román Suchá ratolesť - orientuje sa na udalosti 70. rokov minulého storoťia. Dej je umiestnený na západmé Slovensko. Hlavnou postavou románu je zeman Stanislav Rudopolský - posledný potomok starej zemianskej rodiny, žije bezstarostným živote v zahraničí. Po čase sa z potuliek po Európe vracia do rodného Rudopolia, kde zdedil kaštieľ, ale nemá židny vzťah k slovenskému prostrediu. Zásluhou rodiny statkára Karola Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa však zbližuje s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v života spoločnosti. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o úpadku zemianstva, ale potom prichádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji. (vnútorný monológ)
„Nikto nezastaví hynutie zavinené vlastným hriechom.. ”
„Ale prečo by neprišli jednotlivci, takí ako ja?”
Takéto myšlienky neboli reálnou skutočnosťou. Nimi si spisovateľ zatarasoval cestu poznania ďalšej diferenciácie spoločnosti. Autor reagoval na mnohé stránky národného života. Kriticky sa staval k politickej pasivite na Slovensku. Odhaľoval praktiky a metódy národnostného útlaku. Zamýšlal sa nad problematikou národného umenia a nad jeho funkciou v živote. Z deja vidíme, že Vajanského pohľad na zemianstvo je nereálny. Dúfa, že zemianstvo nezanikne a že len ono múže priniesť národu obnovu v spojení s inteligenciou. Opisuje kladných hrdinov - predstaviteľov hynúceho zemiáanstva ako ľudí budúcnosti.