Didakricko-reflexívna lyrika

Didakticko-reflexívna lyrika sa orientovala prevažne na veršované sentencie, ktoré nadväzovali na dávnu tradíciu. Tvorili súčasť lektúry a cvičení už v stredovekých školách. Z humanistického obdobia sa preniesli do ďalších období (baroka). Populárne boli až do 20. storočia. Nemali len umelý, ale aj ľudový a poloľudový charakter, v čom sa zbližovali s ľudovými prísloviami a porekadlami. Neraz spestrovali kázne, ako svedčí Kniha kázaní od Jána Žitkia a anonymná zbierka básní Postila. Veršované sentencie sa väčšmi odkláňali od didakticko-reflexívnej lyriky a prikláňali sa k epigramatickej alebo osobnej , intímnej lyrike, ale zachovávali si niektoré kompozičné , mravoučné a reflexívne prvky sentencií. V sentenciách a ich žánrových variantoch absolútne prevažovala všeobecnejšia mravoučná tematika. Sentencie a ich žánrové varianty sú obyčajne rozvinuté veršované parafrázy latinských neveršovaných alebo veršovaných citátov a sentencií z rozmanitých klasických autorov. Didakticko-reflexívna lyrika sa zverejňovala v rukopisnej podobe, až neskôr verše vydali tlačou. Zameriavala sa na mravoučné uvažovanie o rozmanitých životných spoločenských javoch a otázkach. Často sa prebásňovali aj ľudové príslovia , ktoré zahŕňajú sústavu mravných názorov a podávajú návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii. Zamýšľala sa nad etikou situácií v spoločenskom živote i vo svete a nabádala k ušľachtilým postojom. Didakticko-reflexívna lyrika má v podstate objektívny poučný a úvahový charakter. Nájdu sa v nej však aj prvky subjektívnej lyriky. Možno povedať , že stojí na polceste medzi epickou piesňou a osobnou, intímnou lyrikou. V didakticko-reflexívnej lyrike sa najprimeranejšie realizovali všeobecnejšie spoločenské problémy s latentnou sociálnou realitou, lebo tento literárny žáner v podstate zachovával kompozičnú štruktúru vybudovanú na priraďovaní mravoučných reflexívnych sentencií, ktoré podávali zovšeobecnené životné skúsenosti. Didakticko-reflexívna lyrika odporúčala v tomto duchu rozlišovať medzi pravdivou skutočnosťou a lesklým povrchom klamného zdania, meditovala o ideálnom a spravodlivom sudcovi a odporúčala kňazom neznalým latinčiny čítať texty po slovensky. Zriedkavo sa stávalo, že tento žáner prechádzal od naznačenej sociálnej reality k výraznejšie stvárneným sociálnym konfliktom a rozmanito formovaným kritickým postojom k súvekej spoločnosti, ako je napr. kritické a satirické pertraktovanie pokryteckého života na panských dvoroch.

Štýl didakticko-reflexívnej lyriky je triezvy a explikatívny, ale aj pomerne emocionálny a obrazný. Vyskytujú sa však aj štylistické prostriedky, ktoré sú pre didakticko-reflexívnu lyriku typické (paralelizmy, antitézy). Slovenská didakticko-reflexívna lyrika sa orientovala na kratšie básne mravoučného charakteru, napr. o nedostatku peňazí a núdzi (Fama za nic nestojí, když nemáš penezí, spred 1760), o požičiavaní peňazí a priateľstve ( Nepožičaj, neb zlý zvyčaj, spred 1760) a o pustošiacej vojne (V takových krajinách nebýva žeň dobrá, 1762). Ustavične boli však populárne mravoučné veršované sentencie a proverbiá (Sententiae – Myšlienky, druhá pol. 18. st.). Najvýznamnejším autorom didakticko-reflexívnej lyriky bol Hugolín Gavlovič, autor Valaskej školy mravúv stodoly. V centre didakticko-reflexívnych básní Valaskej školy mravúv stodoly stoja didaktické reflexie (mravoučné úvahy). Rozhodujúcu úlohu má v nich reflexívna (úvahová) zložka. Epická (dejová) zložka s prehovormi je výnimočná. Uplatňuje sa v exemplických útvaroch, ktoré reprezentujú predovšetkým zveršované antické anekdoty, facécie a bájky. Didakticko-reflexívna lyrika bola zastúpená didakticko-reflexívnymi mravoučnými básňami, ktoré sa písali jednotlivo alebo cyklicky. Ako som spomenul, jednotlivé didakticko-reflexívne básne pertraktujú v duchu sentencií kriticky a satiricky ľudské charakterové defekty (Ján Milochovský :Pochlebníci a lhári, 1678), ale aj pokrytecký život na panských dvoroch (Vernost, láska a pokora, 1662). Predstaviteľom didakticko-reflexívnej lyriky cyklického charakteru bol Peter Benický , autor básnického diela Slovenské verše (1652).