Barokovú literatúru členíme na tieto vývinové etapy :
1. Začiatky barokovej literatúry (1650-1680)
2. Rozkvet barokovej literatúry (1680-1750)
3. Ústup barokovej literatúry (1750-1780)
4. Ústna ľudová slovesnosť v barokovom období

Barokové obdobie sa v Uhorsku vyznačovalo všestrannou hlbokou, krízou, chaosom a pochmúrnou atmosférou, ktoré boli charakteristické pre celoeurópsky barok.
Proti sociálnemu útlaku protestoval poddaný ľud vzburami, vstupom do vojska a útekom do hôr (Juro Jánošík). Protireformačné náboženské prenasledovanie zosilnelo po odhalení protihabsburského sprisahania Františka Vesselényiho r. 1670. Protestantskú inteligenciu obvinili z účasti na sprisahaní, súdili, väznili a posielali na galeje do Neapola. Časť prenasledovanej protestantskej inteligencie odišla do vyhnanstva, najmä do Nemecka, kde vytvorila exulantskú literatúru. Sociálny a náboženský útlak, ustavičná vojnová vrava, veľká bieda, mor a prírodné katastrofy vyvolávali v ľuďoch pesimizmus, beznádejnosť, zúfalstvo, životnú neistotu a nedôveru v pozemský život. Jediná istota sa zasa hľadala v mystickom, transcendentálnom, božskom, nadpozemskom svete. V spoločnosti sa znovu šírili chiliastické nálady a myšlienky. Sčasti mali obrodný spoločenský charakter, ba chceli sa uplatniť aj v politickom živote. Protireformáciu podporovala uhorská katolícka šľachta a Habsburgovci. Šírili ju rozmanité rehole, najmä jezuiti a piaristi. Náboženským a kultúrnym strediskom protireformácie bola Trnava, v ktorej účinkovala významná katolícka univerzita a tlačiareň. Univerzitu založil známy protireformačný bojovník ostrihomského arcibiskupa Petra Pazmány. Prednášala sa na nej teológia i filozofia, neskôr aj právo a medicína. Tlačiareň sa stala dôležitým formovateľom katolíckej knižnej literatúry. Slovenskými literárnymi jazykmi v tomto období boli latinčina, nemčina a čeština (slovakizovaná čeština). Smerovanie vývinu k tvoreniu povedomia slovenskej a národnej a jazykovej samostatnosti sa prejavilo v silnom slovakizovaní češtiny. Upevňovanie kultúrnej zápodoslovenčiny a kultúrnej stredoslovenčiny neúprosne pokračovalo a vplývalo na utvorenie literárneho jazyka. Vyvinutá kultúrna západoslovenčina sa napokon stala na konci 18. storočia základom prvého uzákonenia prvého slovenského spisovného jazyka. Na východnom Slovensku sa uplatňovala kultúrna východoslovenčina.