Ideový a umelecký charakter barokovej literatúry

Barok predstavuje zvláštnu kultúrno-historickú a umeleckú epochu: nový životný, názorový, myšlienkový, citový, kultúrny a umelecký prúd. Už od druhej polovice 16. storočia sa šíril v Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Francúzsku a neskôr v ostatných európskych krajinách ( 16.-18. st.). Názov barok sa odvodzuje od portugalského slova „barroco“ (perla nepravidelného tvaru, krivá perla). Názov pochádza z výtvarného umenia, ale najprv sa v štýle výtvarného umenia prejavili charakteristické črty tohto prúdu: narúšanie, krivenie a deformovanie klasickej formy (najmä jej harmonických, antikizujúcich foriem a proporcií) barokovou dekoratívnosťou, pompéznosťou a patetickosťou. V literatúre sa začal používať až do polovice 19. storočia.
Barok je v podstate obrazom krízy feudalizmu v období prvotnej akumulácie a koloniálnej expanzie, ale aj narastajúcich rozporov v náboženskom a spoločenskom vedomí.
Barokovú dobovú a spoločenskú situáciu charakterizovala všestranná hlboká kríza, chaos a pochmúrna atmosféra, ktorá vládla v Európe v 16.-18. storočí. Rozklad životných istôt, ktorý vyvolala svojím relativizmom a skepticizmom renesancia, umocňovali nepriaznivé životné podmienky a tragické dejinné udalosti (napr. vzrastajúci sociálny útlak, krvavé náboženské boje, turecké vpády, tridsaťročná vojna, protihabsburské povstania, bieda, mor a životné pohromy). Ľudí sa zmocňoval pesimizmus, beznádejnosť, zúfalstvo, životná neistota a nedôvera v pozemský život. Jediná večne platná životná istota sa zasa hľadala v mystickom, transcendentálnom, božskom, nadpozemskom svete. V spoločnosti sa znovu šírili stredoveké chiliastické nálady a myšlienky ( viera v druhý príchod Kristov a jeho tisícročné kráľovstvo na zemi pred posledným súdom). Barok mal v jednotlivých krajinách a u jednotlivých národov popri všeobecných črtách svoje špecifické črty. V dlhotrvajúcom vývinovom procese sa barok rozštiepil na náboženský barok (katolícky a protestantský náboženský barok) a na svetský barok (šľachtický, meštiansky a ľudový barok). Oba barokové prúdy vychádzali z podobných ideových i umeleckých princípov, ale nadobudli aj osobitné znaky.
Najpodstatnejšou črtou baroka a jeho prejavov bola rozpoltenosť, rozpor, kontrast, polarita, antitéza.