Spoločensko-kultúrne podmienky vzniku Veľkej Moravy
Začiatky slovenskej písanej literatúry súvisia s príchodom kresťanstva a s činnosťou duchovných. Predstavujú ich náboženské texty v latinskom i domácom jazyku (koniec 8. a prvá polovica 9. storočia). Náboženské misie používali ako liturgický jazyk latinčinu, ale základné náboženské texty museli byť preložené do domáceho jazyka (krstný sľub, vyznanie viery, Otčenáš, Desatoro a spovedná formula). Písaná literatúra so zachovanými pamiatkami sa u nás zrodila v druhej polovici 9. storočia v ranofeudálnom štáte – Veľkomoravskej ríši. Založil ju moravský knieža Mojmír I, keď k svojmu kniežatstvu pripojil kniežactvo zosadeného nitrianskeho Pribinu. Po Mojmírovi I. ríšu upevňoval a zveľaďoval Rastislav. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu nemeckej Východofranskej ríše, ktorý na ich území od konca druhej polovice 8. storočia upevňovali šírením kresťanstva s latinskou liturgiou franskí kňazi. Preto Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. Posolstvo so žiadosťou o vierozvestov. Cisár vyhovel a poslal Konštantína a Metoda. Konštantín a Metod boli síce gréckeho pôvodu, ale poznali slovanské nárečie z okolia Solúna. Po príchode do Veľkomoravskej ríše týmto jazykom šírili kresťanstvo a vykonávali litrugiu. Ale podstata ich práce spočívala v organizovaní cirkvi, zakladaní nižších škôl i vyšších škôl, výchove domáceho duchovenstva a zavádzaní civilného právneho poriadku.
Poslanie byzantskej misie, Proglas
Po triapolročnom účinkovaní sa bratia vypravili do Byzantska, cieľom bolo vysvätenie učeníkov a uznanie slovanskej liturgie u carihradského patriarchu. Cestou sa zastavili v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa, asi pol roka sa tu venovali misijnej činnosti a vyučovaniu Koceľových žiakov. Z Blatnohradu odišli do Benátok, kde mal Konštantín bojovnú dišputu s tamojšími latinskými kňazmi, popierajúcimi oprávnenosť slovanského jazyka – trojjazyčníkmi (hebrejčina, gréčtina a latinčina). Tu zastihlo bratov aj pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Keď prišli do Ríma, pápež bol už mŕtvy. Novým sa stal Hadrián II., ktorý schválil slovanskú liturgiu. Metod a učeníci bratov boli vysvätení za kňazov alebo diakonov. Medzi nimi bol asi aj Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Žil ešte 50 dní. Po Konštantínovej smrti Koceľ požiadal pápeža Hadriána II., aby Metoda prepustil.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Staršia slovenská literatúra
Dátum pridania: | 18.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | bezname | ||
Jazyk: | Počet slov: | 10 136 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 42.1 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 70m 10s |
Pomalé čítanie: | 105m 15s |
Podobné referáty
Staršia slovenská literatúra | GYM | 2.9927 | 213 slov |