storočí v Čechách vyústila do husitského hnutia. Začala sa presadzovať čeština. Vplyv husitizmu sa dotkol aj Slovenska, ale len okrajovo. Stúpenci husitizmu v 15. storočí literárne činní: Matej zo Zvolena, Jurík z Topoľčian. Išlo len o jednotlivcov, nie o hnutie. Svoju aktivitu viažu len na pobyt v českom prostredí. K rozvoju husitských myšlienok na Slovensku neprispeli ani vojská, lebo tie plnili najmä úlohu žoldniersku v zápase o uhorský trón a moc. Mnohé mestá v 15. storočí sa začali národne aktivizovať. K tomu prispela aj vlna prílivu husitských vojsk, zvýšila sa sila slovenského etnického živlu na úkor nemeckého. Mnohé mestá (Trnava, Nitra, Zvolen) získali natrvalo svoj slovenský charakter. Otcom európskeho humanizmu – Francesco Petrarca – 14. storočie. Myšlienky humanizmu sa k nám dostávajú v druhej polovici 15. storočia, ale ojedinele, neujímajú sa, lebo tu nie je silná meštiacka etnicita, Je to iná situácia ako v Taliansku, u nás sú mestá kultúrne i ekonomicky slabšie. Humanizmus u nás presadzuje Matej Korvín –ide o tlak zhora. Jeho dvor bol jedným z najskvelejších stredísk humanizmu. Jeho zásluhou sa Budín stal renesančnou metropolou ako Florencia a Miláno. Bolo to v čase, keď Londýn a Paríž si zachovali do značnej miery stredoveký charakter. M. Korvín sústredil okolo seba humanistov talianskych i slovenských. Budín sa stal sprostredkovateľom dalmatínsko-slovenskej kultúry. Nemecký humanista Celtis založil v Budíne literárne spoločenstvo, neskôr aj v Krakove. Za M. Korvína nastal rozvoj vzdelania. Jeho súčasníkom bol Janus Panónius – básnik, pôvodom Chorvát. M. Korvín mal všetky znaky renesančného vladára, t. zn. bránil krajinu proti tureckej expanzii, proti tradičnej politike uhorských feudálov, rozvíjal kultúru, bol štedrý mecenáš humanistov. 1467 – začala vyučoval Academia Istropolitana, vznikla po vzore univerzity v Bologni, 4 fakulty: artistická, teologická, lekárska, právnická. V tomto období nemalo Slovensko kultúrne stredisko, neboli na to ani podmienky. Z tohto obdobia nie sú ani literárne pamiatky. V druhej polovici stredoveku (gotika) okolo kláštorov a kostolov sa sústreďuje vzdelanie, cieľom je vytvoriť literárne spoločenstvo. Spišská fraternita (zač. 13. – koniec 17. storočia) – spoločenstvo 24 spišských farárov, sídlo v Levoči, od 14. storočia priberá i laikov. Od polovice 15. storočia u nás členitá slovesná forma, nezodpovedala ale náboženskej norme, preto nebola oficiálne akceptovaná. Nie je preto zaznamenaná. Až keď vznikajú väčšie strediská – jarmočné.