V rámci poézie dozrievajú čarovné úkony, viac sa rozvíja kalendárová lyrika, piesne spojené s príležitostnou prácou (zábava, trávnice, hrabanie, kosenie), objavujú sa uspávanky, v rámci rodinnej sa kryštalizuje zložka ľúbostná. V rámci prózy tvoria jednu skupinu rozprávky, kam sa prenášajú čarovné prvky zo zaklínadiel (démonologické a čarovné), rozvíjajú sa zvieracie rozprávky a bájky; druhú skupinu tvoria povesti (historické, miestne, etymologické); ďalšiu skupinu tvoria legendové rozprávky o svätcoch – ako ich vnímajú ľudia. Piesňová lyrika: koncepcia človeka bytostne spojeného s okolitým svetom, s celým prostredím (príroda, dom, ľudia). Spôsob života je daný aj prácou, medziľudskými vzťahmi. Prostý človek často poľudšťoval neprístupný majestát vladárov, vodcov tým, že ich v piesňach obdarúval nielen pozitívnymi vlastnosťami (dával im aj bežné ľudské slabosti – napr. Matej Korvín bol v mnohých piesňach vykresľovaný ako záletník). Folklór tlmočí pohľad a názor jednoduchého človeka, ktorý nemá rozhodujúce pozície, na jeho život vplývali dejinné udalosti. Rozličné historické, vojnové udalosti spôsobovali to, že ľudia zažívali veľké útrapy. Často došlo až k zániku bežného životného prostredia, zásah do zaužívaných zvykov. Ľudové piesne historické konflikty nezovšeobecňujú, nepopisujú detailne, všímajú si len dosah na individuálny ľudský osud. Jedinec reprezentuje vždy určitú sociálnu vrstvu alebo spoločenskú triedu, príbeh jednotlivca sa zaovšeobecňuje. Stvárňované skutočnosti sú len v intenciách zmyslami vnímateľnej reality, využívajú metonymický spôsob zobrazovania (pars pro toto). Na Slovensku sa nevyformovali rozsiahle epické historické formy (u Rusov byliny): 1. polofolklórne epické piesne zo 16. stor., 2. folklórne piesňové útvary lyrické alebo lyricko-epické, v centre je zážitok jedinca. BAROK
Portugalsky barocco (polovica 16. – polovica 18. storočia). Vznikol v Taliansku, ujal sa v západnej, strednej Európe, čiastočne v Rusku, Turecku, španielske a portugalské dŕžavy. Reakcia na spoločenskú situáciu a krízu humanizmu a renesancie, rozklad istôt, ktoré hlásali. Renesancia zdôrazňovala rozumové, podčiarkovala skúsenosť, ale prichádzala tragická skúsenosť (všade v Európe sa bojuje) – Nizozemská vojna, 30-ročná vojna, boj o španielske dedičstvo, anglická buržoázna revolúcia, zápasy vo Francúzsku, turecké vpády, protihabsburské povstania aj morové epidémie. Ľudia si uvedomujú, že sa treba zamýšľať nad životom, väčšia orientácia na transcendentné, väčšia aktivita v náboženskom smere. Vojny a nepokoje robia človeka neistým, viac sa zamýšľa na otázkou poslania, zaoberá sa posmrtným životom.