Slovensko v stredoveku
Slovenská stredoveká literatúra v období svojho nového konštituovania nenadväzovala na predošlý pokus o formovanie stredovekej literatúy. Obe obdobia boli v podstate medzi sebou izolované. Veľkomoravská ríša zanikla na začiatku 10. storočia. Slovenské územie sa v 11. storočí začlenilo do mnohonárodnostného feudálneho Uhorského štátu, ktorý založili maďarské kočovné kmene, usadzujúce sa v Zadunajsku od 10. storočia. Slovanské obyvateľstvo, ktoré sa dostalo do područia, bolo na vyššom stupni spoločenského vývinu. Už vo Veľkomoravskej ríši žilo v ranofeudálnej spoločnosti. Preto usadzujúce sa kmene preberali od domáceho obyvateľstva spoločenské a kultúrne hodnoty, slovanské slová (kereszt – krst, pokol – peklo, király – kráľ). Zaujímavé poznatky sú v zákonníkoch uhorských kráľov Štefana I., Ladislava a Kolomana. Uhorský štát zosilňoval za svojho zakladateľa Štefana I. a napokon i za ďalších panovníkov Ondreja I., Ladislava I., Kolomana, Bala IV. orientáciu na západoeurópsku latinskú stredovekú kultúru a vzdelanie. Tieto mali prevažne cirkevný ráz. Obmedzovali sa na úzky okruh vzdelancov, najmä príslušníkov duchovného stavu. Svetskí feudáli nevedeli ani písať. Vydržiavali si pisárov (skriptorov). Významné strediská stredovekej kultúry a vzdelania predstavovali kláštory, latinské cirkevné školy, mestské školy, univerzity, bibliotéky a fraternity (bratrstvá). Kláštory zakladali rôzne mníšske rády – rehole (benediktíni na Zobore pri Nitre). Mnísi sa venovali aj literárnej činnosti, v kláštorných skriptóriách odpisovali rukopisy a zhotovovali kódexy, ktoré iluminovali miniatúrami a ozdobnými iniciálami. V druhej polovici 15. storočia sa začali v kláštoroch zhromažďovať i tlačené knihy – inkunábuly. Číslice sa používali rímske i arabské, písalo sa na pergamen, ale i na handrový papier. Slovensko má bohatú kódexovú tradíciu. Slovenské bibliotéky a archívy vlastnili v minulosti vyše štyristo stredovekých kódexov. Na Slovensku vznikla približne 1/3 kódexov (Bratislava, Trnava, Kremnica, Smolník, Košice, Prešov). Prevažovali kódexy cudzieho pôvodu. Vynález kníhtlače (1445) postupne odstraňoval odpisovanie kníh a sprístupňoval vzdelanie širším vrstvám. Inkunábuly – knihy vytlačené do r. 1500. Latinské cirkevné školy sa starali o výchovu kňazského dorastu a šľachtických synov. Zriaďovali sa pri biskupských sídlach, chrámoch – kapitulách, kláštoroch a farách. Mestské školy vznikali až od 14. storočia, učilo sa v nich čítanie, písanie, rátanie a náboženstvo. Za vyšším vzdelaním chodili uhorskí študenti na slávne zahraničné univerzity (Bologna, Padova, Praha, Krakov, Viedeň).