Domáce univerzity zanikli skoro po založení (Pécs, Budín, Academia Istripolitana 1465 – 1491).
Na vývin slovenskej národnej kultúry a literatúry negatívne pôsobilo nejestvovanie slovenskej štátnosti, politického centra a vysokých privilegovaných vrstiev, nepokojná spoločenská a politická situácia, vpád Tatárov v r. 1241, feudálna rozdrobenosť krajiny, príchod nemeckých kolonistov – baníkov, remeselníkov a obchodníkov, orientácia na latinskú kultúru a vzdelanie. Šľachtickí veľmoži vládli v uzavretých štátikoch (Matúš Čák) a v mestách sa vedenia zmocňovali bohatí nemeckí mešťania. Za takýchto podmienok nemohlo vzniknúť výraznejšie slovenské hospodárske, spoločenské a politické centrum, v ktorom by sa úspešne rozvíjala slovenská kultúra. Domáci jazyk sa teda nemohol uplatniť ako literárny a spisovný. Domáci jazyk sa obmedzoval na poddanské, mestské a zemianske vrstvy. Používal sa na bežné dorozumievanie a v ústnej slovesnosti. Čiastočne sa udržiaval aj v náboženskej oblasti (kázne, homílie, základné modlitby, krstný sľub, spovedná formula a ľudový spev). Od 13. storočia sa začal ujímať v administratívno-právnej oblasti (mestská administratíva i právna terminológia a zemiansky súdny rokovací štýl) – objavovali sa slovakizmy, ktoré sa dostávali do latinských alebo do českých textov. Od druhej polovice 14. a najmä začiatku 15. storočia sa používala spisovná čeština, ktorá bola jazykom náboženskej pastorácie i literárnym jazykom. K najvážnejším príčinám šírenia češtiny patrili vojenské, hospodárske, spoločenské a kultúrne styky Slovenska s českými krajinami (najmä za spoločných panovníkov Žigmunda Luxemburského, Mateja Korvína a Vladislava Jagelovského), štúdium slovenských študentov na pražskej univerzite, účinkovanie českého duchovenstva na západoslovenských kapitulných školách, kontakty medzi českými a slovenskými rehoľami, výpravy husitov a pobyt bratríkov. V ďalších obdobia prispelo k upevneniu češtiny jej prijatie slovenskými evanjelikmi za liturgický a literárny jazyk, neskôr príchod českých exulantov po bitke na Bielej Hore. V niektorých epochách sa prechodne stala slovenským literárnym jazykom nemčina (17. – 18. storočie). Reformné hnutia
V 14. storočí nastala kríza feudalizmu a cirkvi. Silnel odpor proti panujúcemu feudálnemu spoločenskému poriadku. Prejavoval sa rôznymi reformnými hnutiami s náboženskou formou. Mnohé nadobúdali heretický i sociálny charakter (učenie valdencov, husitov). Z mystických učení sa v stredoveku často vynáralo chiliastické hnutie, ktoré hlásalo druhý príchod Krista a jeho tisícročné kráľovstvo na zemi pred koncom sveta a posledným súdom.