Narodený - Frankfurte nad Mohanom, zomrel - Weimar. Nemecký básnik, prírodovedec, štátnik a mysliteľ, vrcholný predstaviteľ literatúry klasicizmu. Pochádzal z rodiny cisárskeho radcu. Literárny talent prejavoval už v mladosti. 1765 – 1768 študoval právo v Lipsku. Pod dojmom prvej lásky písal verše v anakreontskom štýle, vtedy vznikla aj zbierka Neue Lieder (Nové piesne – 1769). Po chorobe pokračoval v štúdiách v Strasburgu a stal sa v roku 1771 licenciátom. V Strasburgu sa zoznámil s Herderom, ideovým predstaviteľom literárneho hnutia Sturm und Drang. Pod jeho vplyvom intenzívne študoval Shakespeara, Ossiana a nemecký slovesný folklór. Goetheho básne a balady z obdobia Sturm und Drang vyšli až v roku 1789 pod názvom Schriften (Spisy). Svoj odpor proti feudálnemu absolutizmu zvýraznil v óde Prometeus (1774). V rokoch 1772 až 1773 Goethe pôsobil v meste Wetzlar. Nešťastná láska k Charlotte Buffovej, ako aj niektoré súdne materiály prispeli k vzniku románu Die Lieden des jungen Werthers (Utrpenie mladého Werthera – 1774). Román je napísany vo forme listov a vyvolal nezvyčajný ohlas, lebo Wertherová smrť vyznela aj ako protest proti vtedajšiemu spoločenskému poriadku. V roku 1831 Goethe dokončil svoje životné dielo Faust, na ktorom pracoval s prestávkami takmer 60 rokov. Dielo sa skladá z dvoch častí: Faust I (1808) a Faust II (1832). Goethe sa v ňom, nadväzujúc na starú ľudovú povesť, usiluje odpovedať na základné otázky ľudskej existencie. Spracoval tu množstvo filozofických, mravných, vedeckých a politických poznatkov svojej doby.