Umelci – spisovatelia slovenskej medzivojnovej poézie. Ján Smrek bol predstaviteľom vitalizmu. Narodil sa v Zemianskom Lieskovom v rodine roľníka. Osirel a bol vychovávaný podľa náboženských mravov. Rovnakým spôsobom bol vychovávaný aj jeho generačný druh Emil Boleslav Lukáč ktorý bol v slovenskej literatúre významným predstaviteľom neosymbolizmu (neo – nový). E. B. Lukáč sa narodil v Hodruši. Študoval teológiu a filológiu. Obidvaja sa určitý čas venovali aj učiteľstvu. Už ako študenti začali pracovať v Národných novinách. Začali sa venovať aj vydavateľskej činnosti. Ján Smrek pôsobil v Prahe kde založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán. E. B. Lukáč redigoval viaceré významné noviny a časopisy : Mladé Slovensko, Luk, Slovenské smery, Tvorba. Venovali sa aj prekladom z francúzštiny, maďarskej poézie a Ján Smrek aj z ruskej literatúry. Ján Smrek je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine a E. B. Lukáč je pochovaný v Bratislave.

Tvorba Emila Boleslava Lukáča sa vyznačovala temnými, hlbokými tónmi, tragikou a pesimizmom. No Ján Smrek bol básnikom životného optimizmu a hľadačom lásky a harmónie. Pre tvorbu Emila B. Lukáča je príznačné hĺbavé uvažovanie a meditatívnosť a však J. Smrek vyjadruje svoje pocity spontánne a využíva hru zo slovom, improvizáciu a množstvo prírodných a ľúbostných motívov.

V prvotine E. B. Lukáča, Spoveď, prevažujú prvky nedôverčivosti až negatívnosti vyplývajú z vojnových čias v ktorých zažil množstvo osobných bolestných zážitkov. Už tu zvýraznil protiklady.

To nie je pravda!
ó nie som taký zlý, jak verí o mne každý,
mám oko slzavé, čo nad každého ranou daždí,
mám dušu umučenú za seba i za Vás navždy....navždy!

Ján Smrek sa zbavil smútočných myšlienok z ťažkého detstva a čias vojny už po napísaní prvotiny Odsúdený k večitej žízni. S týmto svetonázorom sa rozlúčil v jednej z posledných básní Dnes milujem svoj deň. V zbierke Cválajúce dni naberá Ján Smrek nový rytmus.:

My mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život – svoju milú-
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí-
my sme tí jazdci diví!

V ďalších Lukáčových zbierkach sa prejavuje sklon k sebatrýzni. Lukáčov názor na cudzinu je nepríjemný až nepriateľský. Do kontrastu dáva „domov – svet“ ale aj vzťah „dedina – mesto“. Tento názor vystihuje zb.