Dunaj a Seina (Taedium urbis)

Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov,
ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť,
všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam medzi bralami môj čarokrásny domov.

Ján Smrek na druhej strane lyricky opisuje svoje potulky po viacerých európskych štátoch. Medzi takéto básne patrí Z mora do sklenice.
Vzťah k žene vyjadril v básnickej skladbe Básnik a žena. Jeho vzťah k žene je obdivný. Snaží sa chápať každú skutočnosť.

Vy moja krásna, vy ste mojou Toscou,
Vás obsypať chcem lupeňami bozkov
Tam na tom brehu. Tam váš pôvab božský
Oviniem stuhou zamatovej trávy
A uložím ho nežne vedľa seba
Pri jagote hviezd vysokého neba.
Začieram veslom, drahá. Breh nás zdraví...

Lukáč na rozdiel od Smreka píše že láska môže priniesť aj sklamanie a smútok. Básnikove svojské chápanie ľúbostného citu sa prejavuje v zb. O láske neláskavej. Bojí sa byť šťastným aby v zapätí nebol nešťastný.

„Nesmiem byť šťastným, lebo
šťastím uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochibností
nám láska rastie.“

Ján Smrek reagoval na neprajný čas vojny zbierkami Hostina a Studňa. V básni Bacardi vyslovuje želanie :

Nech tečú nápoje!
Nech miesto hromobitia kanónov
znie krotký cengot čiaš.

Lukáč svoj názor na vojnu vyjadruje v zbierkach Križovatky (vystihuje nebezpečenstvo fašizmu) Spev vlkov, Moloch, Bábeľ (pomätenie jazykov)

Kam utiecť, kam?
Na prahu príšery apokalypsy,
z pralesov hodrušských echo čuť chechotu mieru
a v chrámoch obludná maska vojny.

Ján Smrek bol básnikom rodeným – poeta natus, a Emil Boleslav Lukáč bo básnikom učeným –
poeta doctus.