Umelci – spisovatelia slovenskej medzivojnovej poézie. Ján Smrek bol predstaviteľom vitalizmu. Narodil sa v Zemianskom Lieskovom v rodine roľníka. Osirel a bol vychovávaný podľa náboženských mravov. Rovnakým spôsobom bol vychovávaný aj jeho generačný druh Emil Boleslav Lukáč ktorý bol v slovenskej literatúre významným predstaviteľom neosymbolizmu (neo – nový). E. B. Lukáč sa narodil v Hodruši. Študoval teológiu a filológiu. Obidvaja sa určitý čas venovali aj učiteľstvu. Už ako študenti začali pracovať v Národných novinách. Začali sa venovať aj vydavateľskej činnosti. Ján Smrek pôsobil v Prahe kde založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán. E. B. Lukáč redigoval viaceré významné noviny a časopisy : Mladé Slovensko, Luk, Slovenské smery, Tvorba. Venovali sa aj prekladom z francúzštiny, maďarskej poézie a Ján Smrek aj z ruskej literatúry. Ján Smrek je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine a E. B. Lukáč je pochovaný v Bratislave.

Tvorba Emila Boleslava Lukáča sa vyznačovala temnými, hlbokými tónmi, tragikou a pesimizmom. No Ján Smrek bol básnikom životného optimizmu a hľadačom lásky a harmónie. Pre tvorbu Emila B. Lukáča je príznačné hĺbavé uvažovanie a meditatívnosť a však J. Smrek vyjadruje svoje pocity spontánne a využíva hru zo slovom, improvizáciu a množstvo prírodných a ľúbostných motívov.

V prvotine E. B. Lukáča, Spoveď, prevažujú prvky nedôverčivosti až negatívnosti vyplývajú z vojnových čias v ktorých zažil množstvo osobných bolestných zážitkov. Už tu zvýraznil protiklady.

To nie je pravda!
ó nie som taký zlý, jak verí o mne každý,
mám oko slzavé, čo nad každého ranou daždí,
mám dušu umučenú za seba i za Vás navždy....navždy!

Ján Smrek sa zbavil smútočných myšlienok z ťažkého detstva a čias vojny už po napísaní prvotiny Odsúdený k večitej žízni. S týmto svetonázorom sa rozlúčil v jednej z posledných básní Dnes milujem svoj deň. V zbierke Cválajúce dni naberá Ján Smrek nový rytmus.:

My mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život – svoju milú-
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí-
my sme tí jazdci diví!

V ďalších Lukáčových zbierkach sa prejavuje sklon k sebatrýzni. Lukáčov názor na cudzinu je nepríjemný až nepriateľský. Do kontrastu dáva „domov – svet“ ale aj vzťah „dedina – mesto“. Tento názor vystihuje zb.

Dunaj a Seina (Taedium urbis)

Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov,
ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť,
všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam medzi bralami môj čarokrásny domov.

Ján Smrek na druhej strane lyricky opisuje svoje potulky po viacerých európskych štátoch. Medzi takéto básne patrí Z mora do sklenice.
Vzťah k žene vyjadril v básnickej skladbe Básnik a žena. Jeho vzťah k žene je obdivný. Snaží sa chápať každú skutočnosť.

Vy moja krásna, vy ste mojou Toscou,
Vás obsypať chcem lupeňami bozkov
Tam na tom brehu. Tam váš pôvab božský
Oviniem stuhou zamatovej trávy
A uložím ho nežne vedľa seba
Pri jagote hviezd vysokého neba.
Začieram veslom, drahá. Breh nás zdraví...

Lukáč na rozdiel od Smreka píše že láska môže priniesť aj sklamanie a smútok. Básnikove svojské chápanie ľúbostného citu sa prejavuje v zb. O láske neláskavej. Bojí sa byť šťastným aby v zapätí nebol nešťastný.

„Nesmiem byť šťastným, lebo
šťastím uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochibností
nám láska rastie.“

Ján Smrek reagoval na neprajný čas vojny zbierkami Hostina a Studňa. V básni Bacardi vyslovuje želanie :

Nech tečú nápoje!
Nech miesto hromobitia kanónov
znie krotký cengot čiaš.

Lukáč svoj názor na vojnu vyjadruje v zbierkach Križovatky (vystihuje nebezpečenstvo fašizmu) Spev vlkov, Moloch, Bábeľ (pomätenie jazykov)

Kam utiecť, kam?
Na prahu príšery apokalypsy,
z pralesov hodrušských echo čuť chechotu mieru
a v chrámoch obludná maska vojny.

Ján Smrek bol básnikom rodeným – poeta natus, a Emil Boleslav Lukáč bo básnikom učeným –
poeta doctus.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Emil Boleslav Lukáč versus Ján Smrek