BAJZA, Jozef Ignác - spisovateľ (5. 3. 1755 Predmier, okr. Žilina -
1. 12. 1836 Bratislava). Otec Ondrej B., matka Barbora, rod. Blašková,
súrodenci Judita (1752-?), Mikuláš (1761-?) a Juraj (1764-).
Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Predmieri, vyššie
školy asi v Žiline, 1777-80 študoval teológiu na univerzite vo Viedni. Od 1780 pôsobil ako r. k. kaplán v Trnave, 1783-1805 správca fary
v Dolnom Dubovom, 1805- I 5 farár v Prietrži, 1815-28 v Zbehoch, od
1828 kanonik bratislavskej kapituly.

Prívrženec osvietenských reforiem Jozefa IL, písal prevažne v klasi-
cistickom duchu. R. 1782 pripravil do tlače zbierku Rozličních veršuv,
kt. obsahovala 300 epigramov konvenčného i kritického zamerania
a preklady satirika Johna Owena (nevyšli), 1783 1. časť románu René
mlád'enca príhodi a skúsenosťi, 2. časí mala vyjsť 1785, ale cirk. cenzúra
jej tlačenie zastavila (zachovali sa 2 nedotlačené exempláre), najmä pre
kritický postoj k neporiadkom v kláštoroch. Odmietal v ňom nábožen-
ský barokový a cirk. formalizmus, vyslovoval sa aj za používanie nár. jazyka v liturgii proti latinčine, v intenciách humanizmu upozorňoval
na profánne motívy v umení. Ideovo vychádzal z dielka čes. kňaza BAJZA,
Jozef Ignác - spisovateľ (5. 3. 1755 Predmier, okr. Žilina - 1.12. 1836
Bratislava).

Otec Ondrej B., matka Barbora, rod. Blašková,
súrodenci Judita (1752-?), Mikuláš (1761-?) a Juraj (1764-).
Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Predmieri, vyššie
školy asi v Žiline, 1777-80 študoval teológiu na univerzite vo Viedni. Od 1780 pôsobil ako r. k. kaplán v Trnave, 1783-1805 správca fary
v Dolnom Dubovom, 1805- I 5 farár v Prietrži, 1815-28 v Zbehoch, od
1828 kanonik bratislavskej kapituly.

Prívrženec osvietenských reforiem Jozefa II, písal prevažne v klasi-
cistickom duchu. R. 1782 pripravil do tlače zbierku Rozličních veršuv,
kt. obsahovala 300 epigramov konvenčného i kritického zamerania
a preklady satirika Johna Owena (nevyšli), 1783 1. časť románu René
mlád'enca príhodi a skúsenosťi, 2. časí mala vyjsť 1785, ale cirk. cenzúra
jej tlačenie zastavila (zachovali sa 2 nedotlačené exempláre), najmä pre
kritický postoj k neporiadkom v kláštoroch. Odmietal v ňom nábožen-
ský barokový a cirk. formalizmus, vyslovoval sa aj za používanie nár. jazyka v liturgii proti latinčine, v intenciách humanizmu upozorňoval
na profánne motívy v umení. Ideovo vychádzal z dielka čes.