Literárne pojmy

liter. veda = lit. historia, lit. kritika, teoria literatury
lit. veda sa vyvinula z filologie (nauka o jazyku a lit. urcit. naroda)
genologia = otazky lit. druhov a zanrov
semiotika = nauka o znaku (signifie, signifikant)
literatura – umelecke texty (esteticke) + neumelecke texty (vecne, =odborna, publicisticka a administrativna literatura)
struktura lit. textu: jazykovo-stylisticka, tematicka, myslienkova zlozka
chronotop = cas a priestor v texte
fabula = rozpravanie, je zakladom deja
sujet = liter. realizacia fabuly (epic., dramatic.)
konflikt: interpersonalny, spolocensky, individualny
dialektizmy = slova a slovne spojenia charakterizujuce rec postav (narecove...)
slangove slova = slova typicke pre urcite spolocenske skupiny (nespisovne, zdeformovane...)
argot = druh slangu prislusnikov spoloc. izolovanych vrstiev (zlodej, tulak, narkoman...)
profesionalizmy = vyrazy spaete s istou pacovnou oblastou (n. krov)
archaizmy = v sucasnosti sa uz nepouzivaju, nahradzaju ich synonyma (napr. meruosmy)
historizmy = nepouzivaju, nemaju v sucas. jazyku synonyma (napr. zlatka, vicispan)
poetizmy = jednoslab. slova s vysokymi zvuk. kvalitami, doul. pri stavbe rytmu (n. sta, nac‘)
biblizmy = zname z nabozenskej literatury (n. Kristus Pan)
neologizmy = nove slova v jazyku, maju za ciel iba ozvlastnit (n. narod mnohohlavy)
prozaizmy = bezne sa pouzivaju v hovorovom style, priznakove (v poezii hlavne- zbijacka)
expresivnost = emoc. postoj, prejavuje sa vyberom urc. prostr., intenzivnejsie puosobenie
deminutiva = zdrobneniny (n. srdiecko), muozu mat aj ironicky vyznam
laudativa, hypokoristika = pouziv. v duovernom rodinnom styku (n. tatko, syncek)
pejorativa = hanlive vyrazy (n. drzgros, baran)
dysfemizmy = zvelicuje sa nimi negativna crta
eufemizmy, meliorativa = zjemnujuci vyznam (n. smrt: pominul sa sta horsky stin)
onomatopoje = napodobnuju prirodne, pracovne zvuky (n. cepov cepot)
vulgarizmy = hanlive vyrazy vyjadrujuce rozhorcenie
augmentativa = slova zvelicene svojou priponou (n. chlapisko, velicizny, dobracisko)
homonyma = rovnozvucne slova s rozdielnym vyznamom (n. koruna, ocko)
synonyma = vyznamovo blizke s rozdielnou zvukovou podobou (n. kopec, pahorok, vrsok)
antonyma, opozita = slova s protikladnym vyznamom
aliteracia = opakov. rovnakej hlasky na zaciatku viacerych po sebe iducich slov (n. lizal jeden Liliputan lilavkaste lizatko)
paronomazia = spojenie slov s rovnakym slovotvornym zakladom (n.

slavme slavne slavu Slavuv slavnych, popol popoludnia)
anafora = opakov. slova na zaciatku versov (letel polom, letel dolom, letel horou ako strela..)
epifora = opakov. slov na konci versov
epizeuxa = opakov. slov za sebou (n. tvrdo, tvrdo, tvrdulienko)
epanastrofa = opak. slov na konci jedneho a zaciatku nasledujuceho versa
kalambur = zvukova podobnost vyznamovorozdielnych slov (n. tak-akt, nehodny-nevhodny)
pleonazmus = opakovanie slov pribuzneh vyznamu (n. tie ich roztrzky, skriepky a zvady)
asyndeton = bezspojkove spajanie slov
polysyndeton = nadmerne opakovanie spojok
elipsa = vynechavanie slov, kt. si mozno domysliet (n. Aky otec taky syn, Tu zas malin cas)
zeugma = vypustanie vaezbovych slov (n. zdvihol ruky a oci)
apoziopeza = neukoncena vypoved (n. * ...)
inverzia = zmena slovosledu (n. jest i haj ten)
parenteza = samostatny do vety vsunuty vyraz (vsuvka)
klimax, gradacia = stupnov. vyznamu za sebou nasledujucich slov (n. mat, rodina i svet...)
antiklimax = zoslabovanie vety (n. miliony..., tisice.. a napokon, zostal - sam)
oxymoron = spojenie dvoch vyznamovo sa vylucujich vyrazov (n. blciaca mrazivou horuckou)
paradox = zdanlivo nezmyselny vyrok (n. cim si napadnejsi, tym si nenapadnejsi)
paralelizmus = opakov. podobnych konstrukcii
recnicka otazka = napriek opytovacej intonacii obsah. tvrdenie (n. nechceme sa mat lepsie?)
recnicke zvolanie = (n. hoj mor ho!)
apostrofa = oslovenie nepritomnej osoby, neziveho predmetu (n. oo vy cierne skaly, co ste mi mileho vzali)
tropy = metafora, metonymia, ironia, antonomazia, hyperbola, synekdocha, symbol, personifikacia, prirovnanie, epiteton, parabola, perifraza..
epiteton = basnicky privlastok
epiteton constans = staly privlastok (n. licka cervene)
epiteton ornans = ozivuje, konkretizuje (n. nuotili zialnym, hlbokym hlasom, cudne, chmurne zalmy)
metafora = obraz. pomenov. zalozene na prenasani pomenovani, asociaciach (n. kvapky horuceho neba tu cinkaju ako vosk)
genitivna metafora = spojenie substantiv v genitive do metafory (n. dni sta slzy voskovic)
lexikalizovane metafory = castym pouzivanim zovsednene (n. hryzie ho svedomie)
alegoria = nepriame pomenovanie (n. huska biela – slovencina)
personifikacia = prisudzovanie ludskych vlastnosti a schopnocti nezivym veciam (n. vrba struha poklony, les stoji ticho)
hyperbola = zvelicujuci vyznam, zvyraznia urcit. vec (n. zem dupotom a nebo rykom sa otriasa)
metonymia = prenasanie pomenovania veci na zaklade vnutornej vaezby medzi nimi (n.

dedina mlci, hodina odbila, citat Kukucina, vypit flasu)
antonomazia = namiesto mena osoby sa pouije charakterist. vlastnost (n. Komensky – ucitel narodov, zvodca – Don Juan)
synekdocha = prenasanie pomenovani na zakl. kvantitativ. vztahov medzi javmi (n. spisovatel sa zivi perom)
pars pro toto = pomenuvanie celku castou
totum pro parte = pomenuvanie casti celkom
lexikalizovana synekdocha = (n. Anglican je konzervativny)
symbol = znak, ktory vznikol na zakl. zauzivaneho oznacenia, tematicka metonymia (n. srdce – laska, lalia – nevinnost), charateristicke hl. pre symbolizmus- 2.1/2 19. stor.
prirovnanie = basn. trop s vlastnostami metafory, ale metaf.: slova v prenesenom vyzname, prirovn.: slova s priamym vyznamom (n. je [sladky] ako med, pracuje [usilovne] ako vcela), ruozne druhy prirovn.: nazorne (n. klzky ako had), intenzitne (zvelicuju, n. mlci ako zarezany), esteticke (nezvycaj., n. vecer sta krotky vtak)
antiteza = prirovnanie rozvinute protikladom.