Počas
pražského júnového povstania sa zúčastnil v bojoch na barikádach. Po
jeho potlačení odišiel so Štúrom do Chorvátska, Srbska a medzi sriemskych
Srbov, kde organizoval podporu slov. národnooslobodzovaciemu boju
a zúčastnil sa na prípravách ozbrojeného povstania. V septembri 1848
predseda prvého slov. národnopolitického orgánu, SNR a vedúca osobnosť
slov. povstania v podjavorinskom kraji. Od jesene 1848 do leta 1849 jeden
z organizátorov a politických vodcov slov. dobrovoľníkov bojujúcich s
podporou a účasťou Čechov na strane cisárskych armád. Spolu so Štúrom
iniciátor a koncipient dokumentov nastoľujúcich požiadavky štátoprávneho
riešenia slov. otázky v konšti-tučnej monarchii, ako aj petícií na obranu soc.
a hospodárskych záujmov slov. ľudu predkladaných 1849 panovníkovi a
vládnym úradom. Odporcami z mad. vládnúceho tábora a po víťazstve
kontrarev. v Rakúsku i niekt. predstaviteľmi rakúskej vládnej moci
postavený pod policajný dozor a odstavený z politického života.

V zložitých podmienkach bachovského absolutizmu trval na kontinuite
jazykových, literárnych a kult. úsilí štúrovskej generácie zo 40. rokov s
jej nár., spoločenskými a estetickými výbojmi, najmä v Slov. pohľadoch
a v almanachu Nitra; ich ďalšie vydávanie mu upevnenie absolutistického
režimu znemožnilo. Preto sa stále viac obmedzoval na štúdium teol. otázok
a na náboženskú spisbu. Za prácu Náuka náboženství kresťanského mu
univerzita v Lipsku udelila doktorát filozofie. Po páde Bachovho absolutizmu
koncom 50. rokov sa znovu začal verejne angažovať národnopoliticky, ako
aj literárne; po česky napísal a vydal svoju najrozsiahlejšiu prózu Gottšalk.
Na pozadí starej slovanskej hist. látky reagoval na národnopolitické a etické
problémy doby, tento ciel však oslabil utilitárnym narábaním s hist. témou i jej
prlišným teol. ohraničením. Údernejšie reagoval na vnútropolitické premeny
v monarchii zbierkou básní Piesne nateraz, v kt. vyjadril nádej na liberalizáciu
pomerov a na maď. - slov. zmierenie.

V slov. národnopolitickej aktivite memorandových rokov nebol už vedúcou
osobnosťou, ale významne sa zúčastnil na všetkých nár. podujatiach. Na
zmenu vnútropolitickej situácie ako prvý zo Slovákov reagoval vypracovaním
memoranda slov. požiadaviek, kt. zač. februára 1861 odovzdal Min.
vnútra vo Viedni. Žiadal v ňom vyčleniť slov. nár. územie z hist. Uhorska,
zaradiť ho do sústavy ostatných autonómnych či federálnych jednotiek ríše;
pod názvom Slovensko ho mala vo vnútorných záležitostiach riadiť
autonómna nár. vláda a snem.