Spoluorganizátor nár. zhromaždenia
v Martine, jeho aktívny snemov-ník a hl. obhajca Daxnerovej koncepcie
štátoprávneho riešenia slov. otázky prijatej v Memorande slov. národa.
Člen memorandového NV, memorandového vyslanectva, zakladajúci člen
a angažovaný výborník MS, jej delegát na oslavách 300. výročia smrti
M. Šubiča Zrínskeho.

Po neúspechu slov. memorandových akcií sa angažoval v cirk.
politických zápasoch v Uhorsku za uvedenie protestantského patentu z
1859 do života. Na podporu slov. patentálnych ev. cirkví a proti uh.
protestantským autonomistom vydával 1863-75 bojovný časopis Cirk. listy.
Po smrti K. Kuzmányho od 1866 superintendent slov. ev. patentálnych
cirkví; v tejto funkcii však rak.-mad. vyrovnanie 1867 radikálne obmedzilo
jeho boj za posilnenie slov. nár. pozícií na poli ev. cirk. organizácie, ba
prehĺbilo jeho cirk.-náboženský dogmatizmus, kt. stále viac prenášal aj
do oblasti politickej, spoločenskej i estetickej. Tým sa prehĺbili moralizátorské
a dogmaticko-konzeívatívne črty jeho ideového profilu a pôsobenia. Podľahol
ideovému vplyvu farárskeho zamestnania a teologizmu, čo sám v 40. rokoch
pokladal za vážnu prekážku spoločenského progresu slov. politiky. Aj v tom
čase však zaostal nekompromisným bojovníkom za rovnoprávnosť národov,
obrancom práv slov. národa i soc. zápasov slov. ľudu a stúpencom čes.-slov. a slovanskej vzájomnosti. Seriálom článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia
dejiny (Pešťbudínske vedomosti, 1868-69) zo slov. politikov najostrejšie
vystúpil proti princípom rak.-mad'. vyrovnania a uh. národnostného zákona
( 1868), za čo ho na pol roka uväznili vo Vacove a odsúdili na pokutu 400
zlatých. V článku Čomu nás učia dejiny precízne rozviedol definíciu
svojbytnosti slov. národa. R. 1875 ho odsúdili .na 3 mesiace väzenia
za politický článok v Cirk. listoch. Na protest proti zatvoreniu slov.
patronátnych gymnázií a MS i zostreniu nár. útlaku Slovákov chcel
vydaním 2 roč. literárneho almanachu Nitra v češtine ( 1876-77)
demonštrovať staré tradície literárnej jednoty čs. i obnovenie jednoty
spoločného spis. jazyka. Týmto anachronickým krokom ostal však aj v
kruhoch svojich najbližších spolubojovníkov osihotený. V závere života
rekapituloval spomienky na vrcholnú fázu národnoobrodenskej a národnorev.
aktivity štúrovskej generácie spra-covaním rozsiahleho životopisu Ľudovíta
Štúra a hist. pojednania o slov. povstaní 1848 Rozpomienky, kt. na
pokračovanie uverejňovali Slov. pohľady 1881-87.

Poznanie hist.