Sládkovič bol evanjelikom a to vidno aj v jeho diele, hrdinovia sa prikláňali iba k Bohu, ale zriedkavejšie ako Michal s Hankou v Hájnikovej žene.
Hviezdoslav ako i Sládkovič sa prikláňajú k prírode v obidvoch dielach. Sládkovič jej pripisuje veľku úlohu vo výchove Martina, dokonca ju povyšuje až na matku Martina. Tým že Martin vyrastal na poľane stal sa z neho zdatný mládenec. Takisto kvôli prírode išiel Martin ku kráľovi, keby nebolo sokola, tak by Martin nešiel ku kráľovi, kráľ by ho nespoznal, a teda by ho ani nenaverboval do svojho „Čierneho pluku“. V Hájnikovej žene môžeme badať, že príroda tu má obživovací charakter. Michal by nemal bez hory hájovňu, teda by nemal kde bývať. Hviezdoslav vo svojom diele používa reálne postavy s kladnými aj zápornými vlastnosťami, ale Sládkovič používa postavy len s kladnými vlastnosťai.
Hviezdoslav reaguje aj na pomaďarčovanie tým, že za šľahtica si vybral postavu Vilániho. A to je podľa mňa maďarský šľachtic. Avšak Hviezdoslav v Hájnikovej žene nevyjadruje žiadne rasistické myšlienky. Sládkovič Detvana nepísal v období pomaďarčovania, a teda toto dielo je taktiež volnejšie. Je to oddychové čítanie.
V obidvoch dielach dominuje láska muža a ženy či už je to Elena a Martin, alebo Michal a Hanka. Obidve lásky však musia prekonávať rôzne útrapy. Horšie na tom dopadli Martin z Elenou, pretože Martin uprednostnil vlasť pred ženou a odišiel do služieb kráľa Matiáša. Kdežto Michal a Hanka hoci toho veľa preskákali a zostávaju spolu šťastný.
Koniec Detvana možno prirovnať k titanskému činu. Martin si vybral neľahkú prácu v „Čiernom pluku“. Ale neviem či koniec Hájnikovej ženy je typicky realistický, hoci sa Michal zmieril z osudom, teda sa prispôsobil. No Hájnikova žena končí ako rozprávka, kde dobro zvíťazilo nad zlom.