Slovenský realizmus vs. romantizmus

Realizmus zastupuje Hájnikova žena od Pavla Országha-Hviezdoslava a Romantizmus zastupuje Detvan od Andreja Sládkoviča. Obidve diela su lyricko-epické skladby.
Hájnikova žena ja to realistické dielo, aj keď podľa mňa sa tam ešte vyskytujú prvky romantizmu. Dej sa odohráva v reálnom čase a reálnom svete na hornej Orave. Zato Detvan je romantické dielo. Autor sa na svet pozera subjektívne, teda pozoruje a vyzdvihuje len dobré vlastnosti hrdinov. Na to aby sme mohli porovnať obidve diela musíme najskôr poznať aspoň stručný obsah jednotlivých diel. Detvan je to príbeh napísaný v piatich spevoch a ako už názov naznačuje odohrávajúci sa v Detve za vlády kráľa Matiáša. V prvom speve sa opisuje narodenie Martina , jeho premenu z dieťaťa na statného mládenca i jeho záľuby. V tomto speve sa takisto dozvedáme, že Martin zabil sokola a dozvedáme sa tiež o jeho láske k Elene. V druhom speve nazvanom Družina sa ocitáme na salaši kde sa Martin a jeho družina zabáva. Pri odchode zo salaša Martin oslobodí Elenu z rúk zbojníkov a jedného z nich zabije. V treťom speve sa Martin ide na Slatinský jarmok ospravedlniť kráľovi Matiášovi za to, že zabil jeho sokola. Pritom však vyjde najavo, že zabil aj zbojníka, ktorý už dlho sužoval tento kraj. Kráľ Matiáš mu odpustil a zároveň mu daroval koníka a kantár. Štvrtý spev patrí Elene. Elenu čakajúcu na Martina navštívi preoblečený kráľ.Obdivuje jej spev a krásu a tak jej na pamiatku toho večera daruje prsteň. V piatom verši nastáva humorné, ale aj tragické verbovanie zdatných detvianskych mládencov do povestného „Čierneho pluku“. Martina tiež naverbovali, on sa podvolil, ale od kráľa si vyprosil, aby si mohol ponechať svoj kroj, vrkoče, fujaru a valašku. A pre všetky tieto vlastnosti slovenského mládenca - bojovného i milujúceho, odvážneho a smelého, verného milej i poslušného kráľovi – v závere Andrej Sládkovič vyzýva: „Rod môj ty ľúb si svojho Detvana. V ňom duša tvoja je zmaľovaná...“. Hájnikova žena je strhujúci príbeh lásky a tragédie Michala Čajku a jeho ženy Hanky. Po tom ako zomrel Michalov otec, Michal dostane otcovo miesto hájnika. Do hájovne si privedie aj švárnu ženu Hanku. Ich život plynie priam idylicky. Michal si vykonáva svoje hájnicke povinnosti, Hanka sa vzorne stará o domácnosť. Jednu neďeľu sa spolu vyberú do kostola, sú šťastný, no z pánskej lavice sa na Hanku pozerajú čiesi „vlčie oči“. Neni to nik iný ako Artuš Viláni, syn Michalovho pána, starého Vilániho.

Hanka odmieta Artušovo dvorenie avšak neprizná sa s tým Michalovi. Artuš zosnuje ľstivý plán. V Michalovom revíre vyhlási poľovačku na jelene a všetko vybaví tak, aby sa Michala zbavil. Teda to bola akási poľovačka na Hanku. Artuš najskôr Michala poníži, „dá mu zaucho“, potom ho aj s ostatnými honcami pošle naháňať jeleňa a sám sa zakráda k hájovni. Tu sa chce násilím zmocniť Hanky, tá ho však v sebaobrane zabije. Vtom prichádza Michal, hnaný zlým tušením. Okamžite berie vinu na seba a prosí Hanku, aby mu prisahala, že nikdy nepovie pravdu. Michala uväznia. Hanka sa uchýli k rodičom, tam jej však otec neustále vyhadzuje na oči Michalovu vinu. Hanka sa z toho pomiatne, odchádza z domu a túla sa po okolí. V deň súdu sa náhodou dostane do súdnej siene a povie pravdu. Súd ich obidvoch oslobodí. Po nejakom čase Michal zachráni starého Vilániho pred smrťou, on mu odpustí a ponechá mu aj prácu Hájnika. Hanke sa narodí dieťa a ona sa uzdraví. Sládkovič v Detvanovi ide do minulosti. Zobrazuje len dobré vlastnosi jednotlivých postáv. Vraždu nebere ako zločin ale, ako dobrý čin. Teda Martin tým, že zabil zlodeja urobil dobrý skutok a nie vraždu. Zato Hviezdoslav píše svoje dielo v reálnom čase a vražda sa tu bere ako zločin, tým vačšmi, že zabil syna šlachtica Vilániho. Mýslím že ľud v Detvanovi je veselší ako v Hájnikovej žene. Predsa len sú tam volnejšie vzťahy medzi šľachtou a poddaným ľudom. Presnejšie medzi kráľom a ľudom. Kráľ vyzerá byť veľmi starostlivý o svoj ľud. Neviem však či bol naozaj taký aj v normálnom živote. Predsa len tu vyzerá byť veľmi dobrý. Odpúšta zabitie svojho milovaního sokola a pritom vraví, že aj tak chcel iného. V Hájnikovej žene sú vzťahy napätejšie. Je to aj tým, že v období kedy bola Hájnikova žena písaná prebiehalo na Slovensku veľké pomaďarčovanie. Ľud sa bojí vyrušovať šľachtu pri práci. Je to znázornené slovami :„ Za jedno: ľud je iba ľud – ten čakať môže dokiaľkoľvek, až dako príde vyššej vôli ku práci“. Myslím si, že šľachta používala ľud len na svoje obohatenie. Pričom šlachta žila v prepychu a obyčajný ľud žil v biede. Jedine Hanka spomedzi Michala, Eleny a Martina mala viac peňazí. Obidvaja autori sa odlišujú spôsobom myslenia na Boha. Hviezdoslavovi hrdinovia sa skoro pri každom probléme prikláňajú k Bohu alebo Panne Márii. Hanka sa modlila zakaždými ako si spomenula na „vlčie oči“.

Sládkovič bol evanjelikom a to vidno aj v jeho diele, hrdinovia sa prikláňali iba k Bohu, ale zriedkavejšie ako Michal s Hankou v Hájnikovej žene.
Hviezdoslav ako i Sládkovič sa prikláňajú k prírode v obidvoch dielach. Sládkovič jej pripisuje veľku úlohu vo výchove Martina, dokonca ju povyšuje až na matku Martina. Tým že Martin vyrastal na poľane stal sa z neho zdatný mládenec. Takisto kvôli prírode išiel Martin ku kráľovi, keby nebolo sokola, tak by Martin nešiel ku kráľovi, kráľ by ho nespoznal, a teda by ho ani nenaverboval do svojho „Čierneho pluku“. V Hájnikovej žene môžeme badať, že príroda tu má obživovací charakter. Michal by nemal bez hory hájovňu, teda by nemal kde bývať. Hviezdoslav vo svojom diele používa reálne postavy s kladnými aj zápornými vlastnosťami, ale Sládkovič používa postavy len s kladnými vlastnosťai.
Hviezdoslav reaguje aj na pomaďarčovanie tým, že za šľahtica si vybral postavu Vilániho. A to je podľa mňa maďarský šľachtic. Avšak Hviezdoslav v Hájnikovej žene nevyjadruje žiadne rasistické myšlienky. Sládkovič Detvana nepísal v období pomaďarčovania, a teda toto dielo je taktiež volnejšie. Je to oddychové čítanie.
V obidvoch dielach dominuje láska muža a ženy či už je to Elena a Martin, alebo Michal a Hanka. Obidve lásky však musia prekonávať rôzne útrapy. Horšie na tom dopadli Martin z Elenou, pretože Martin uprednostnil vlasť pred ženou a odišiel do služieb kráľa Matiáša. Kdežto Michal a Hanka hoci toho veľa preskákali a zostávaju spolu šťastný.
Koniec Detvana možno prirovnať k titanskému činu. Martin si vybral neľahkú prácu v „Čiernom pluku“. Ale neviem či koniec Hájnikovej ženy je typicky realistický, hoci sa Michal zmieril z osudom, teda sa prispôsobil. No Hájnikova žena končí ako rozprávka, kde dobro zvíťazilo nad zlom.