Realizmus zastupuje Hájnikova žena od Pavla Országha-Hviezdoslava a Romantizmus zastupuje Detvan od Andreja Sládkoviča. Obidve diela su lyricko-epické skladby.
Hájnikova žena ja to realistické dielo, aj keď podľa mňa sa tam ešte vyskytujú prvky romantizmu. Dej sa odohráva v reálnom čase a reálnom svete na hornej Orave. Zato Detvan je romantické dielo. Autor sa na svet pozera subjektívne, teda pozoruje a vyzdvihuje len dobré vlastnosti hrdinov. Na to aby sme mohli porovnať obidve diela musíme najskôr poznať aspoň stručný obsah jednotlivých diel. Detvan je to príbeh napísaný v piatich spevoch a ako už názov naznačuje odohrávajúci sa v Detve za vlády kráľa Matiáša. V prvom speve sa opisuje narodenie Martina , jeho premenu z dieťaťa na statného mládenca i jeho záľuby. V tomto speve sa takisto dozvedáme, že Martin zabil sokola a dozvedáme sa tiež o jeho láske k Elene. V druhom speve nazvanom Družina sa ocitáme na salaši kde sa Martin a jeho družina zabáva. Pri odchode zo salaša Martin oslobodí Elenu z rúk zbojníkov a jedného z nich zabije. V treťom speve sa Martin ide na Slatinský jarmok ospravedlniť kráľovi Matiášovi za to, že zabil jeho sokola. Pritom však vyjde najavo, že zabil aj zbojníka, ktorý už dlho sužoval tento kraj. Kráľ Matiáš mu odpustil a zároveň mu daroval koníka a kantár. Štvrtý spev patrí Elene. Elenu čakajúcu na Martina navštívi preoblečený kráľ.Obdivuje jej spev a krásu a tak jej na pamiatku toho večera daruje prsteň. V piatom verši nastáva humorné, ale aj tragické verbovanie zdatných detvianskych mládencov do povestného „Čierneho pluku“. Martina tiež naverbovali, on sa podvolil, ale od kráľa si vyprosil, aby si mohol ponechať svoj kroj, vrkoče, fujaru a valašku. A pre všetky tieto vlastnosti slovenského mládenca - bojovného i milujúceho, odvážneho a smelého, verného milej i poslušného kráľovi – v závere Andrej Sládkovič vyzýva: „Rod môj ty ľúb si svojho Detvana. V ňom duša tvoja je zmaľovaná...“. Hájnikova žena je strhujúci príbeh lásky a tragédie Michala Čajku a jeho ženy Hanky. Po tom ako zomrel Michalov otec, Michal dostane otcovo miesto hájnika. Do hájovne si privedie aj švárnu ženu Hanku. Ich život plynie priam idylicky. Michal si vykonáva svoje hájnicke povinnosti, Hanka sa vzorne stará o domácnosť. Jednu neďeľu sa spolu vyberú do kostola, sú šťastný, no z pánskej lavice sa na Hanku pozerajú čiesi „vlčie oči“. Neni to nik iný ako Artuš Viláni, syn Michalovho pána, starého Vilániho.