Česká literatúra modernej doby je začlenená do európskeho kontextu, ktorý je priamo alebo nepriamo ovplyvnený procesom spoločenského vývoja, konkrétnejšie povedané stavom a vývojom vládnucej buržoáznej spoločnosti a jej ekonomickým základom - kapitalizmom. Na prelome storočí sa tento spoločenský poriadok dostáva do štádia, ktoré vykazuje už zrejmé znaky vnútorných neriešiteľných rozporov, krízy v mnohých oblastiach, hlavne v oblasti kultúrnej a morálnej, takže výraz dekadencia je v umeleckej oblasti užívaný opodstatnene. Umelec sa dostáva do rozporu s touto vládnucou meštiackou spoločnosťou a jeho rozchod s ňou znamenal aj vo vývoji moderného umenia epochálnu zmenu. Popri tomto rozchode prebieha aj premena ľudskej senzibility a psychiky. Zmyslová vnímavosť sa kultivuje aj za výdatnej pomoci výtvarného umenia. Rytmus a štýl moderného života sa dostáva do nervovej sústavy človeka. Myslenie prebieha v stále väčších a zložitejších protikladoch. Rozpor individua na konci storočia, ktorého francúzske označenie je „koniec veku" znamená koniec vlády buržoázie, jej životnej sily, kultúry, štádium úpadku a bezperspektívnosti, vedie k revolte individua proti spoločnosti. Všetky tieto javy, zahrnuté v pojme moderné umenie sa objavili tiež v českej literatúre. Vyrastali v podobných spoločenských podmienkach, ale špecifikovaná samozrejme národným prostredím a historickou situáciou domáceho vývoja.
Znaky národnej špecifičnosti nájdeme vo všetkých prúdoch a skupinách hlásiacich sa k moderne, ale najvýraznejšie sa prejavili manifesti skupiny, ktorá v r. 1895 vystúpila s označením česká moderna a sústredila podpismi pod svojim manifestom najvýznamnejšie osobnosti nového generačného nástupu. Táto základňa obsiahla dosť protichodné typy (napr. realistu Machara vedľa mystického Březiny, symbolistu Sovu vedľa naturalistického Šlejhara ...) tak, že jednota tejto skupiny sa čoskoro ukázala problematická a dlho svoj vlastný manifest neprežila. Nástup celej moderny prebiehal však v širšom zábere. Obsahoval tiež menšiu skupinu sústredenú okolo MODERNEJ REVUE, založenú v r. 1894 ako tribúnu dekadentného moderného smeru, reprezentovanú Arnoštem Procházkou a Jiřím Karáskem ze Lvovic. Prv než sa obe skupin dostali do polemického odstupu, boli ich snahy spoločné. Konflikt mladých so staršími vyústil do generačného sporu. Manifest ČESKEJ MODERNY veľmi prehľadne ukazuje spoločenskú podstatu tohto konfliktu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie