– despoták - Zákaz zhromažďovania sa, slobodného slova prísna cenzúra, básnici nemohli voľne vyjadriť to, čo cítili - skrývali sa do symbolov sa pomocou nich sa vyjadrovali. Cieľom autorov bolo vyjadriť vzdor, hľadať životnú pravdu, obranu proti zložitej dobe, vyjadrovali ľúbostné a spoločenské sklamanie. Symboly nemajú len 1 význam, každý si ho inak vysvetlí, hlavne preberali symboly z antiky, filozofie, biblie, prírody. Programovo – únik od skutočnosti sa prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Nadraďujú ducha nad hmotu. Poézia ťažila zo silného duševného vplyvu na inú osobu (sugescia), združovanie postáv (asociácia). - básnici prežívali, vyjadrovali pochmúrne pocity, pesimizmus, skepsa (bezvýchodiskovosť). Cez poéziu hľadali „nové priestory“ v neskutočne, v sne, teda mimo reality. Symbolizmus niekedy skĺzne do negovania spoločnosti- (smutná poézia, skôr o smrťi ako o živote - dekadencia; fr. Decadas- úpadok, Pesimistická poézia o úpadku - FRANTIŠEK XAVER ŠALDA). Básnici tohto smeru vyjadrujú najmä obrazy- pocity smútku, smrti a beznádeje. S Y M B O L I Z M U S (gr. symbolón = znak); nadväzuje na romantizmus, popiera naturalizmus a realizmus, využíva niektoré romantické prvky.
- 1. vzťah ku skutočnosti je iracionálny - nie rozumovo chápaný
- 2. filozofické východisko- iracionalizmus subjektívny- opak objektívneho
- 3. v popredí individualizmus - vyzdvihovanie jednotlivca, jeho náhľady, myšlienky
- 4. skepsa - pochybovanie o chode sveta
- 5. využívajú cudzie výrazy - z liturgie (náb.)-žalm, spoveď, chorál - z prírodných vied- sféra, vesmír, zenit
- z filozofie - indivíduum, skepsa, - čerpajú námety z Antickej mytológie
Básnické prostriedky :
zložitá skutočnosť sa nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané metaforami, metonýmiami - prenesené významy, personifikácie), slúžili na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska, holubica – mier, lev – sila). Symbolizmus neopisuje ani vonkajší svet, ani vnútorný svet básnikov priamo, ale pomocou symbolov. Básnici používali metaforu, alegóriu, inotaj a kládli dôraz na eufóniu verša. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Ustúpil historizmus – záujem o dejiny. Ďalším z nových smerov bol impresionizmus (lat. impresió- dojem, vnem) - založený na senzualizme (=zmyslové vnímanie), za dôležité považoval okamžitý dojem vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom. Je založený na zobrazení konkrétneho zážitku zo sveta každodenného života, tak ako ho zachytávajú ľudské zmysly.