Definitívne sa sťahuje do sál, pódium sa mení na javisko predsunuté pred diváka tak, že akcie na ňom vnímajú ako oživené obrazy v čelnom pohlade. Sála je osvetlená, scéna vybavená do stále väčších detailov potrebnou technikou, dekoráciami a rekvizitami. Divadelný organizmus sa postupne stával zložitejším, objavila sa i potreba jednotiaceho činitela-režiséra. Azda ešte väčšia je zmena vnútorná. Divadlo sa definitívne stáva zamestnaním a tovarom, ktorý sa predáva ako každí iní. Merítkom hodnoty sa stáva úspech a divadlo sa svojími produktami začleňuje do trhového mechanizmu. Stúpal význam herectva. Texty trebalo dobre predviesť a znamenite zahrať, aby sa stali príťažlivým magnetom. Nasledovala doba uctievania hercov a herečiek, lebo od tej doby ženy nie len bežne hrali, ale svojim pôvabom a šarmom taktiež napomáhali úspechu hier.

FRANCÚZSKO

Vo Francúzsku si feudálna aristokracia udržala svoje pozície takmer až do konca 18. storočia. Z tohto dôvodu línie dvorného a šlachtického divadla pokračujú aj za vlády Ludovíta XV. i XVI., ba dokonca ešte stupňujú nádheru a nákladnosť prostriedkov a dvíhajú sa na najvyššiu spoločenskú úroveň. Vo Versaille bolo vybudované skvostné divadlo reprezentujúce moc a bohatstvo spoločenskej elity, ktorej predstavitelia ako Madame de Pompadour sami na scéne vystupovali. Vrcholom dvorného divadla sa stávajú práve žánre, ktoré sú vizuálne najefektívnejšie: veľká výpravná opera a ešte výpravnejší a nádhernejší balet. Zároveň však žije i divadlo na druhom póle spoločenskej a sociálnej hierarchie – divadlo tržníc, jarmočné výstupy a hry, bábkové divadlo. Tieto divadlá boli však prenasledované cenzúrou a zákazmi, pretože v nich zákonite prevažovala spoločenská a politická kritika a satira. Konjunktúra divadla spôsobená zrušením privilégií dvora a šlachty vyvolala konjunktúru dramatikov. Boli desiatky píšúcich autorov a mnohý z nich boli vo svojej dobe slávni a slávení, ale ich mená odniesol čas a ich diela sú zabudnuté. Viac než tridsať tragédií napísal fylozof Voltaire. Jeho hry mali taký úspech, že si publikum vynútilo, aby bol autor ako prvý z dramatikov korunovaný na javisku. Od tejto doby sa datuje zvyk klaňania a ďakovanie autorov po premiére. Z hľadiska vývoja divadla a plodnosti podnetov sa nám javia ako významní títo dramatický autori: Pierre Marivaux, tvorca žánru poetická komédia, pôvabne a umne si pohrávajúca s dialógom i postavami, duchaplne, svižne i so zmyslom pre divadelný účinok odmeňujúca témy a príbehy lásky: Hra lásky a náhody, Falošné dôvernosti, Druhé prekvapenie lásky.