Osvietenstvo predstavuje vo vývoji umenia pokrokové hnutie, ktoré v 18. storočí ovládlo Európu (najmä Francúzsko a Anglicko ako vtedajšie najvyspelejšie štáty). Toto hnutie sa zakladalo na dôvere v „osvietený „ rozum a na pravde, poznanej buď rozumom, alebo skúsenosťou. Najvšeobecnejším a zároveň najdôležitejším znakom osvietenského umenia je predovšetkým vzájomná súhra „rozumu a citu“. V tomto období sa vyfarbovali charakteristické rysy jednotlivých národných divadelných kultúr.

ANGLICKO

V dobe politických konfliktov a zápasov o moc získalo divadlo v Anglicku dôležité postavenie. Vznikli nové divadlá, rozmnožil sa počet píšúcich autorov, upevnila sa organizačná pozícia divadelníctva. Dramatika síce v tom čase nevydala zvlášť významné hodnoty, objavili sa ale prvé lastovičky neskorších dramatických útvarov, ktoré potom meštiacku dobu charakterizovali. Boli to satirická mrvomluvná komédia, akou písali napr. George Etherege: Chcela by, keby mohla; Švihák a William Wycherley: Dedinčanka; Počestný muž, konverzačná komédia, útvar založený na duchaplnosti dialógov, vtipe a pohrávaním sa so slovom, ktorým písal William Congreve: Tak to na tom svete chodí. Posledným útvarom bola sentimentálna komédia, čiže melodráma. Predvádzala dojemné príbehy často v podobe dramatizovaných úspešných románov a poviedok. Čas politických bojov bol priaznivý pre divadelnú politickú satiru, ktorá bola stavaná do stredu záujmu. Známy románopisec Henry Fielding spôsobil svojou hrou Pasquino, že v roku 1736 došlo k zavretiu londýnského divadla Haymarket a toho istého roku došlo k predbežnej cenzúre. Vynikajúcim dielom satirického divadla sa stala Škola ohovárania, triumfujúca v roku 1777 v divadle Drury Lane. Jej autor Richard Brinsley Sheridan bol taktiež pôvodcom opery Dueňa a napísal i satiru na samotné divadlo a pomery v ňom a okolo neho v hre Kritik. Originálnym útvarom tohoto obdobia boli činohry s hudobnými a piesňovými vložkami, blížiace sa svojím charakterom opere, nestrácajúc však činoherný základ, miešala sa v nich lyrika so satirou, humor s tragikou, neha s brutalitou. Majstrovským dielom tohoto druhu bola Žobrácka opera Johna Gaye, ktorá opisuje bičujúce praktiky vládnúcich vrstiev. Táto hra sa dočkala ohromného ohlasu a úspechu, ale jej pokračovanie Polly bolo zakázané. Divadlo prešlo výraznou vonkajšou i vnútornou premenou.