Existencia Metodovej gréckej cirkvi v Uhorsku 9
3.1 Termíny: graecus, christianus, Graeci et latini 9
3.2 Bol kráľ Štefan nepriateľ gréckeho obradu? 9
3.3 Postup kráľa Kolomana 11
3.4 Kňazi gréckeho obradu 12
3.5 Udalosti na začiatku 13. storočia 12


ZÁVER 13

Použitá literatúra 14




















I. Aká liturgia sa používala na Veľkej Morave

Veľkomoravské legendy a povesti [1] hovoria jasnou a presnou rečou : preložili Evanjeliár (perikopy na nedele a sviatky) a Apoštola (listy apoštolov). A keď prišli na Veľkú Moravu, Rastislav ich veľkolepo privítal, a odovzdal im prichystané stredisko - kláštor „Na Klimentku pri Osvětimanoch“ na západ od Starého Mesta. [2] Ide o veľmi praktické riešenie : Rastislav chcel mať vlastnú hierarchiu a pod právomocou Ríma. [3] Lebo Hadrián to nezabudol zdôrazniť, nakoľko jeho predchodca Mikuláš I. tvrdo bojoval o právomoci, ktoré Huni, Bulhari a Avari v Ilyriku a v Panómii svojou devastáciou krajov zlikvidovali. [4] Oni však (Cyril a Metod), keď poznali, že vaše kraje (moravské) patria Apoštolskej Stolici, proti kánonom nič neučinili, [5] ale prišli k nám a priniesli ostatky sv. Klimenta. Oni však dobre vedeli, kam patria relikvie sv. Klimenta. [6] Samotný Rastislav, keď nepochodil v Ríme, [7] muselo tam jeho posolstvo povedať, že sa obrátia na Carihrad. O tom sa zmieňujú nielen VMLP, [8] ale aj list Mikuláša I. Michalovi III. , v ktorom pápež ho chváli, že našiel vhodných ľudí pre moravskú misiu. Tam sa uvádza, že vedeli o tom, že pôjdu do Carihradu. [9] Tu pasáž zámerne uvádzam, aby bolo dôkladne objasnenia problematika Byzantskej misie na Morave. „Lebo nielen u toho kňazského prestolu ste prosili učiteľa, ale aj u pobožného cisára [10] Michala III. . A poslal vám blahoslaveného filozofa Konštantína i s jeho bratom, keď sme my ešte nemohli“. Po príchode na Moravu a po ich privítaní, usadili sa na tichom mieste, vo vybudovanom kláštore na vŕšku u Osvětinam. [11] Na Morave pripravili preklad podľa carihradského úzu, Menológium služieb, Časoslov zo Žaltárom. Okrem toho aj celé evanjeliá a Skutky apoštolské. [12]
Zhrňujem : Prišli na Moravu, na ktorej franskí kňazi misionárčili ďalej. Preto aj tie dišputy vedené s nimi. Z Carihradu ani nemohli inú liturgiu priniesť a používať ako sv. Jána Zlatoústeho. Každá misia mala tú liturgiu, ktorá sa používala v ich krajine. Takto robili Nemci (Frankovia), tak to robili Vlasi (Itália). Tá, čo prišla „z Griek“ to nebola carihradská, ale dalmatínska. [13] Akú liturgiu používali nateraz nevieme, ale tam vývoj v kláštoroch (najmä na ostrovoch) mal sklon používať latinské predlohy na preklady.