No medzitým už vypukla „pohanská vzbura“, ktorá nielen zmietla latiníkov z mocenskej roviny, ale poničila aj latinské chrámy činovníkov včítane biskupov (čanadský Gelert, nitiriansky biskup). Všetci domáci a zahraniční latinskí historici to označovali za uhorskú „pohanskú“ vzburu. Samozrejme, že zveličovali, lebo v Uhorsku v roku 1040 už pohanov nebolo. Išlo len o príslušníkov gréckeho obradu. Tento problém sa vyskytol z času na čas po stáročia. Štvrtý lateránsky snem pritvrdil prax latinskej Cirkvi, lebo vyhlásil „prednosť“ (praestantia ritus) latinského obradu. V 9. kánone sa výslovne tvrdí, že na území latinského biskupstva nemôže byť učenie iného katolíckeho biskupstva. Veriaci s vedením iného katolíckeho obradu musia byť podriadení latinským biskupom a ich prostredníctvom Svätej stolici v Ríme [6]. Ten „passus“ sa opakuje aj v bule Inocenta IV. r. 1243 uhorskému kráľovi Bélovi IV. Desiatky sa vyberali tvrdo aj za Ľudovíta Veľkého, lebo Anjuovci prišli takisto z juhu, z Neapola a pokračovali v latinizácii. Definitívne tieto desiatky v Uhorsku v „stredoveku“ zarazil až kráľ Matej na krajinskom sneme. Konečne zákonom boli oslobodení od tohto zdierania. 3.3 Postup kráľa Kolomana

V 12. storočí, hneď na začiatku, nový panovník - Koloman (1095-1116) uviedol latinského biskupa do slovenského priestoru vo Veľkom Varadíne, rodáka z dnešného Belgicka (r. 1000). Ten zakrátko sa rozhodol pre tvrdý postup. V tých dedinách, kde zemepáni prešli na latinský obrad, začal stavať latinské kostoly v románskom slohu (s dreveným stropom), bez veže a s drevenou zvonicou blízko kostola. Na to pozval murárov a majstrov z troch stavebných hút (firiem):
Z Benátska, Padovy a Florencie. V kráľovi mal veľkého pomocníka, ten sa pôvodne chystal na latinskú cirkevnú dráhu. Navyše sa oženil s Francúzskou a s tou prišiel nový zástup latinikov. Koloman chcel reformovať Uhorsko podľa západného vzoru, preto vydal aj prepracovaný a doplnený krajinský zákonník - Kniha zákonov.

Od čias kráľa Štefana v Uhorsku, v Česku, na Morave a v Poľsku zavádzaný panujúci latinský obrad (pod tlakom nemeckých cisárov) začal ponižovať grécky obrad aj tým, že grécke cerkvi sa mohli stavať len z dreva a latinské kostoly len z kameňa.


3.4 Kňazi gréckeho obradu

Východná Cirkev od začiatku svätila za biskupov, kňazov a diakonov aj ženatých mužov. Ale stávalo sa z času na čas, za krajinských zmätkov a vojen, že ovdovení kňazi sa aj druhý raz oženili. To už bola „bigamia“. Slovo „bigami“ v ustanoveniach Ladislavových nemá teda druhý význam.