Je to len, že kňazom napospol sa zakazuje dvakrát ženiť, zvlášť ale je, že archidiakonom, diakonom a presbyterom odporúča sa, aby ženy z druhého manželstva boli prepustené pod trestom suspenzácie. Ženatým pred ordináciou povoľujú manželky z prvého manželstva „pre jednotu“ Ducha Svätého ponechať. Hneď ďalej dodávajú, že biskupi a arcibiskupi k nerozlúčeniu takýchto manželstiev môžu privoliť. Dôkazom je aj Ostrihomská synoda z roku 1112, ktorá ešte toho času povoľuje presbyterom pred prijatím úradu oženiť sa. Táto synoda nechcela, aby slobodní presbyteri a diakoni sa oženili už ako svätení. Onedlho za kráľa Kolomana (1095 - 1144) zrušil túto obyčaj, lebo článok deviatej ustanovizne ukladá, aby všetci kňazi, ktorí sa druhýkrát oženili, boli suspendovaní. Zároveň biskupom sa prikazuje, aby nikoho nevysvätili, kto sa už oženil. Strach latinských predstaviteľov vždy sa vzbudzoval pri pri voľbe nového kráľa. Roku 1173 sa báli latinskí biskupi a kňazi, že Belo III. vychovaný v Carihrade, bude graecizovať a preto radšej hlasovali za Gejzu II. (1141-1161). Ten potom uviedol na Spiš a do Sedmohradska nemeckých baníkov a tak začala nemecká kolonizácia v Uhorsku. Nemci prispeli k latinskému vplyvu v Uhorsku.


3.5 Udalosti na začiatku 13. storočia

Na začiatku 13. storočia píše pápež Inocent III. uhorskému kráľovi Imrichovi o kláštoroch gréckeho obradu, lebo sú v dezolátnom stave. Po Imrichovi nasleduje Andrej II. Pápež Honorius III. píše kráľovi, že mu ostrihomský biskup napísal list, že benediktíni gréckeho obradu na Vyšehrade upadajú v mravoch. Pápež prosí kráľa, aby to dal prešetriť a keď je to pravda, nech ich vymení za latinských benediktínov a tých prvých nech dá inde, ale nech ich slušne zaopatrí. Pravdepodobne arcibiskup nerád videl, že v obľúbenom kráľovskom sídle majú slovo benediktíni gréckeho obradu. Uhorskí králi sa s obľubou zdržiavali na Vyšehrade. To iste stihlo aj kláštor benediktínok vo vesprímskom údolí, lebo kráľ Belo IV. tam dosadil dominikánov roku 1240. Tí pre to biskupstvo robili aj inkvizíciu. V polovici 13. storočia vyskočila v Dalmácii, pripojenej k Uhorsku, udalosť svojho druhu. Z pôvodných desať biskupstiev gréckeho obradu (glagoláši), po likvidácii gréckej civilnej moci, bolo prvoradé latinské biskupstvo v Splite. Na splitských synodách od roku 1050 do roku 1150 bol neustály pokus likvidovať biskupstvá gréckeho obradu a polatinčiť ich. Na túto akciu sa spájala svetská moc s cirkevnou. V roku 1050 ninský uhorský biskup intervenoval po synode v Ríme a pápež zrušil latinčenie. Avšak po roku 1243, keď nastúpil Ríme, Inocent IV., podporovateľ únie v Lyone, ostali z desať už len štyri.