Navyše s malým počtom farností (od 20 do 30). Boli to biskupstvá na ostrove Krk, v Zadare, v Splite a v Šibeníku. Pápež sa ich ujal a povolil im užívať práve, a to cirkevnoslovanskú reč a grécky obrad. Pre „Grékov“ v uhorskom kráľovstve to bolo povzbudenie odporu voči latinizácii. V tomto 13. storočí bolo „donášanie“ do Ríma aj so susednej Moravy: olomoucký biskup píše pápežovi Gregorovi o stave Cirkvi v Uhorsku: „toto sú naozaj nebezpečenstvá“, ktoré pochádzajú z uhorského kráľovstva,.. v tomto kráľovstve sa manifestačne proti kresťanstvu prejavujú bludári a rozkolníci, .. dve kráľovské dcéry boli zasnúbené rusínskym kniežatám, ktorí sú rozkolníci: sestra súčasného mladého kráľa je vydatá za nepriateľa Cirkvi. ZÁVER

Počiatky kresťanstva na území našej vlasti sú spojené s misiou svätých bratov Cyrila a Metoda. Kresťanstvo východného obradu, ktoré naši predkovia, starí Slováci – Slovieni, prijali v 9. storočí je charakterizované vernosťou tradíciám a duchovnému dedičstvu byzantskej cirkvi bytostne spätou s viditeľnou hlavou cirkvi s rímskym biskupom. Katolícka cirkev byzantského obradu v našej vlasti má viac ako 1100 históriu a jej životné osudy prešli počas stáročí rozličnými vývojovými etapami. Krátke obdobie nádejného rozkvetu cirkvi byzantského – staroslovienského obradu vo Veľkoslovanskej ríši v čase, keď jej prvý arcibiskup sv. Metod bol správcom lacnej provincie, bolo žiaľ násilne prerušené. Nové politické zmeny rozdelili pôvodné etnikum do dvoch štátnoprávnych celkov, Uhorska a Českej koruny. Ďalší vývoj, ktorý sa v sfére kultúrno – náboženskej orientácie prostredníctvom latinského jazyka prioritne priklonil k západnej forme kresťanstva, postavil aj katolíkov byzantského obradu na našom území do novej situácie.
Dnešné kvalifikované lingvistické a zvlášť archeologické výskumy svedčia o tom, že územie, na ktorom žijeme, patrilo od začiatku 9. storočia Veľkomoravskej ríši. V dobe Cyrila a Metoda obyvateľstvo, predkovia dnešných Slovákov, bolo pokrstené v byzantskom obrade a staroslovienčinu považovalo za svoj liturgický jazyk. Pomery po rozpade Veľkomoravskej ríše, zvlášť vyhnanie Metodových žiakov a nástup uhorskej štátnosti neotriasli vo východnej časti ríše naším byzantsko – staroslovienskym kresťanstvom. Historické dôkazy na našom území stále viac potvrdzujú, že prevažná časť etnika, ktorá sa hlásila k dedičstvu východnej kresťanskej tradície, sa nikdy vedome neodklonila od jednoty s Apoštolskou Stolicou.