V čase príchodu misie na Moravu pýcha carihradského dvora proti Rímu naberala stúpajúci trend (laik Fócius v priebehu troch dní bol - mimo „prosobné dni“ - vysvätený na diakona, kňaza, biskupa). [14] Okrem toho po násilnej smrti cisára Michala III. Bazil I. si pozval arcibiskupa Metóda do Carihradu, aby mal prehľad o misii na Morave. A od sv. Metóda prijal liturgické knihy v staroslovenskom jazyku a aj jedného kňaza a jedného diakona. A celkove nikde v historickom staroslovenskom materiály sa liturgia ako sporný problém nespomína. Vychádza sa len z miesta legiend vo VMLP, kde sv. Metod pozýva Svätopluka na sviatok sv. Petra na liturgiu. Spisovatelia latinského obradu o prevrátili na populárnu frázu „pozval ho na omšu sv. Petra“, čiže podľa gréckeho, rítu – „na liturgiu“ (sv. Petra). Jeden zachovalý preklad je zo 17. storočia. Kardinálny
argument proti existencii a používaní liturgie sv. Petra je v bule Inocenta IV. z roku 1243, ktorú poslal uhorskému kráľovi Belovi IV. po odchode Tatárov z Uhorska, keď sa život civilný aj cirkevný obnovoval. Tam jasne obraňuje všetkých príslušníkov gréckeho obradu (Slavi, Rasciani, Valachi, Hungari) a liturgie, keď tam píše, že to právo im udelil Hadrián II. a Ján VIII., pokiaľ ide o liturgickú reč a obrad. Má ich napomáhať vo svojej krajine. A príslušníci gréckej cirkvi v Uhorsku používali aj za Metoda a jeho nástupcov i v rannom Uhorsku len tú liturgiu, ktorú aj dnes používame. [15] Spätne to platí až ku sv. Metodovi. Z toho vyplýva, že príslušníci gréckeho obradu majú v Ríme označenie „ Graeco – Catholici “ a používajú grécky obrad neporušene dodnes a liturgiu sv. Jána Zlatoústeho. Problém liturgie používanej na starej Morave a v Uhorsku považujem za rozriešený.

V literatúre často vyskakuje misia „iz Griek“. Bola to z gréckej Dalmácie. Ide o dalmatínskych mníchov, ktorí od čias sv. Hieronyma existujú dodnes. Meno glagolitae – dostali len v minulom storočí. Predtým mali stále len názov : caluger, calugeri (calugerius). V starom latinskom a gréckom spise je to termín na slovanských mníchov v Dalmácii pred sv. Benediktom. Potom prijali benediktínsku regulu, ale vzhľadom na grécky obrad ich evidovali len pod menom „calugeri (calugerii)“. Názov je spojený s menom mnícha Calugeros, ktorý z okolia Carihradu odišiel na púť k hrobom apoštolov (Konštantínova prvá bazilika). Cestou cez Dalmáciu sa stretol s týmito mníchmi, ktorí boli v kontakte so sv. Hieronymom. Ten sa narodil v pohraničnom dalmatínskom meste Stridone na hranici Ilyrika a Panónie dnešná južná hranica Slovenska, ktoré patrilo už do Panónie.