Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Liturgia Veľkej Moravy (SOČ)
Dátum pridania: | 23.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | palcipalci | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 526 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 33m 40s |
Pomalé čítanie: | 50m 30s |
Staroveké národy, ktoré hovorili ilýrskou rečou sú: Géti, Dákovia, Trúci, Dardani, Tribali, Mýzijci, Panóni a Korutánci. Sasinek to vyexcerpoval to z Herodota, Strabónia a Plínia Staršieho. Podrobne v „Slovesnosti“, Skalica 1863, s. 28.
Ilýrska reč sa objavuje aj pod novoobjavenou mozaikou sv. Cyrila a Metoda v Ríme v sieni Sixta V. (z roku 1589 – 1590). Ten ako ostatní je zobrazený ako veľký misionári a prekladatelia sv. Písma a má pod sebou epitaf: „Aliarum illyricarum literarum auctor. Autor inej (druhej) ilýrskej, čiže staroslovienskej abecedy. To je nový objav pre cirkevné dejiny ako aj pre slavistiku. (J. Hnilica: Svätí Cyril a Metod, Bratislava, 1990, s. 80). II. Konštantínova hlaholika na Veľkej Morave. Či bol Konštantín biskupom a hlava byzantskej misie
2.1 Konštantínova hlaholika
Blažení Konštantín ani netušil, že moravské knieža Rastislav poslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi l. s prosbou o vyslanie misie na Moravu. Tento pápež aj poslal zdvorilostný list cisárskemu dvoru, v ktorom prejavuje radosť, že Carihrad bol schopný vyhovieť Rastislavovi. Preto aj jeho nástupca Hadrián ll. S radosťou konštatuje, že aj keď sme v Ríme takého muža nemali (a boli u nás), vy ste im takého vydali (biskupa a učiteľa). A navyše svätí bratia vedeli, že sú na území rímskeho patriarchátu. Panónia v širšom zmysle sú všetky kraje pod oblúkom Karpát - od Dácie cez staré Slovensko a Moravu. Z audiencie na carihradskom dvore po vypočutí moravského posolstva, „Odišiel teda Filozof a podľa obyčaje oddal sa modlitbe aj s inými pomocníkmi“. Čoskoro sa mu zjavil Boh, ktorý vypočúva modlitby svojich sluhov a ihneď zložil písmená a začal písať slová (Jánovho) evanjelia : „Iskoni be Slovo...“
Toto je typické miesto z Konštantínovho životopisu, keď Boh hneď „zasahuje“. To naznačuje, že s apoštolovaním medzi slovanskými kmeňmi mali cisári starosti, lebo časti Macedónie, ktorá bola časťou gréckeho impéria už za Filipa Macedónskeho a jeho syna Alexandra Veľkého patrili Carihradu. Centrom Macedónie bol Solún ( Thesaloniké, dnes Saloniki ). Aj dnes grécka vláda je proti vzniku slobodnej Macedónskej republiky, lebo to povzbudzuje Macedóncov v severnom Grécku k iredente. Ten istý jav je aj v západnom Bulharsku, kde žijú Macedónci. O tých Bulhari úradne píšu, že sú to „Bulhari“ s macedónskym nárečím.
Blažený Konštantín vedel, že v Dalmácii žijúci Sloveni majú svoje písmo (hlaholiku) už od čias sv. Hieronyma. A túto glagoliku („hranatú“ alebo „pologuľatú“) upravil, zosystemizoval a upravil do slovného veršíka: „Az, buki…“. Navyše pôvodne prvé písmeno zamenil znakom kríža.
Zdroje: 1. V. Judák, E. Čelková: Prehľadné cirkevné dejiny. Lúč, Bratislava, 1996, 2. J. Hnilica: Svätí Cyril a Metod, Alfa, Bratislava, 1990, 3. Kolektív: Veľkomoravské legendy a povesti, Tatran, Bratislava, 1977, 4. H. Gstrein: Kyrill und Method Verlag st. Gabriel, Hődling, Wien, 1985, 5. O.R. Halaga: Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenský gréckokatolíci, Košice, 1947, 6. M. Fedor: Spolupatróni Európy, Košice, 1990, 7. J. M. Veselý: Co dáva Velehrad Europě, MCM, Olomouc, 1994, 8. J. M. Veselý: Svatoklimenstký listinář, KA, Řím, 1967