Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Liturgia Veľkej Moravy (SOČ)
Dátum pridania: | 23.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | palcipalci | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 526 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 33m 40s |
Pomalé čítanie: | 50m 30s |
Dnes je to už takmer celé preskúmané. V Ríme pri renovácii v sieni Sixta V. po odstránení skríň a políc, našli nástenné fresky svätcov - zakladateľov abecedy, prekladateľov Biblie a veľkých misionárov. Tam je blažený Cyril vyobrazený ako biskup a pod obrazom je epitaf: „Toto je autor druhej illýrskej (slovienskej) abecedy.“ [1]
Hieronymus Sophronius Eusebius sa narodil v hraničnom meste severného Ilyrika roku 340. Na vŕšku bol glagolský slovensko - dalmatínsky kláštor, kde sa naučil čítať a písať po glagolsky. [2] Tento svätec, ktorého si Chorváti uctievajú ako svojho národného svätca slovienského pôvodu, bol vzdelaný aj v latinskom i v gréckom jazyku. Preložil Zemepis sveta (Geographia) od Aethica do latinského a slovienskodalmatínskeho jazyka, ako to píše sv. Virgil, soľnohradský biskup (r. 800) v dodatku ku latinskému textu Zemepisu sveta, lebo tam uviedol aj túto starú glagoliku. [3]
On preložil aj Sväté písmo do spisovnej latinčiny (Vulgata z pôvodnej Italiky) a do slovienskej dalmatčiny. („.. et s. Hieronymi translatoris, interpretisque sacre Scripture de Ebraica in latinam et slavonicam linguas...“ - Zakladajúca listina pražského kláštora Emauzy na Slovanech). A tak túto kapitolu môžeme ešte doplniť zachovanými glagolskými pamiatkami zo sinajského kláštora sv. Kataríny (Egypt), z Jeruzalema a z kláštornej republiky Atos. Všetky sú napísané dalmatínskou hlaholikou, lebo na Sinaj odišla glagolská misia okolo r.1000 a podobne aj do Jeruzalema a na Atos. Boli tam až do r. 1200, keď križiaci obsadili Carihrad, polatinčili ho a vyvolali veľkú nenávisť voči Rímu. Glagoláši, ako priaznivci Ríma, sa vrátili na Jadran do svojich materských monastierov. [4]
Po benediktínoch, za krízy tejto rehole na konci prvej polovice 13. storočia, nastúpili františkáni. Tí držali túto tradíciu, po glagolsky slúžili veriacim nielen v Dalmácii, ale aj ostatnom Chorvátsku, Bosne - Hercegovine ako aj vo Valachii (po pripojení k Uhorsku), v južnom Slovinsku ako aj v Sedmohradoch a Sabolčskej župe (Hajdudore), kam sa Chorváti, Srbi, Bosniaci presťahovali pred tureckou vojenskou expanziou. Ani dalmatínski benediktíni neboli vedení vo svojom centre na Monte Cassine ako „monachi benedictini“ podobne spomínaní františkáni, ale podľa starého predbenediktínskeho pomenovania „calugeri“. A v celej latinskej spisbe majú aj explikáciu: calugeri - monachi greco - catholici. To môžeme sledovať pred r. 1000 ako aj po ňom. [5]
A tak môžeme skonštatovať že, glagolika je staršia ako blažený Filozof Konštantín.
Zdroje: 1. V. Judák, E. Čelková: Prehľadné cirkevné dejiny. Lúč, Bratislava, 1996, 2. J. Hnilica: Svätí Cyril a Metod, Alfa, Bratislava, 1990, 3. Kolektív: Veľkomoravské legendy a povesti, Tatran, Bratislava, 1977, 4. H. Gstrein: Kyrill und Method Verlag st. Gabriel, Hődling, Wien, 1985, 5. O.R. Halaga: Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenský gréckokatolíci, Košice, 1947, 6. M. Fedor: Spolupatróni Európy, Košice, 1990, 7. J. M. Veselý: Co dáva Velehrad Europě, MCM, Olomouc, 1994, 8. J. M. Veselý: Svatoklimenstký listinář, KA, Řím, 1967