On sa preslávil tým, že na používanie tejto abecedy sformuloval solúnsky slovienský dialekt ako spisovný jazyk. Upravil preň gramatiku a štylistiku, a to podľa vybrúsenej spisovnej gréčtiny tých čias.


2.2 Cyril a Metod v Ríme u Hadriána

Aeneas Silvus: „hovorí“, že Cyril, keď sa v Ríme zdržiaval, prosil rímskeho pápeža, aby mohol užívať sloviensky jazyk u toho ľudu, ktorý pokrstil. O tejto veci, keď vo svätom zasadaní sa rokovalo - a nemalo odporcov bolo, že bolo počuť hlas akoby z neba poslaný: „Každý duch chváľ Hospodina a každý jazyk dobroreč jemu!“ a preto dali Cyrilovi „dovolenie“. [1


2.3 Či bol Konštantín - Filozof biskupom

Odpoveď je jednoduchá: „bol“ ! V odbornej i populárno - vedeckej literatúre je to zamotané neodborným postupom aj zámerným spochybňovaním vedcov vychovaných v duchu pozitivizmu (protikresťanskom).
a/ skúmať cirkevné dejiny 9. storočia predpokladá poznať termíny, ktoré cirkev vo svojej praxi užívala. Nielen slovne, ale najmä po obradovej stránke. Merať a posudzovať 9. storočie laickým pohľadom je nevedecké. Prečo a ako? Jednoducho preto, že Rastislav žiadal v Ríme aj v Carihrade biskupa a učiteľa. Nejde o dve osoby, ale len o jednu : v miestnej biskupskej cirkvi (eparchia) iba biskup je učiteľom božieho ľudu. Na to má „učiteľskú katedru“. Na misijné cesty do toho – ktorého kniežactva alebo kráľovstva posielali patriarcháty biskupa, ktorý zo svojimi pomocníkmi (kňazmi, diakonmi, mníchmi) učí pohanov, zoznamuje ich z kresťanským učením a spravidla sa stavajú prvým biskupom a arcibiskupom, ak je to územie toho patriarchátu, alebo s ním susediacim, ktoré misiu vyslalo (napr. sv. Bonifác, sv. Benedikt „anglický“ ap.). Ak misijné územie patrilo inému patriarchátu, tak tam mohol „cudzí“ biskup – učiteľ pôsobiť podľa starodávneho zvyku len tri roky a potom musel ísť na návštevu, alebo k patriarchovi, alebo k hraničnému arcibiskupovi. [1] Takto bolo aj s carihradskou misiou: išli do najbližšieho patriarchálneho sídla v Akvileji a potom do Ríma, lebo boli na území latinského patriarchátu. [2] Konštantín – Filozof bol konsekrovaný za biskupa „in sacerdotium = episkopstvo = popovstvo“. Na kňaza nikoho nekonsekrujú len ordinujú „in presbyterum = sviaščenik, kňaz.